Murphy radí
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Krátke časové úseky, aj keď ich je veľký počet, sú nanič, pretože sa neustále začína od začiatku.
Hlavným prínosom odborného pracovníka nie je produkcia hmotných vecí, ale generovanie nových myšlienok a odovzdávanie znalostí.
Čas sa nedá skladovať - včerajší čas je nenávratne za horami a už nikdy sa nevráti. Najhoršie však je, že všetko chce svoj čas.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Svetlá budúcnosť
Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.
Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“
„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“
(Myšlienky bez cla)
Nebo je v nebi
A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“
O Bohu je známe, že je všemohúci a vševediaci. Napriek tomu sa nikdy nemieša do obchodov, ktoré robia medzi sebou smrteľníci. Zlé jazyky tvrdia, že preto, lebo raz sa už popálil.
Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)
(Zrnká úsmevu)
Nevytesané pravdy - I. večer
Ak zmenou môžete len získať, tiež sa nad tým netreba vzrušovať.
Aj keď sa zdá, že sa už nemá čo pokaziť, ono sa nakoniec vždy niečo nájde.
Ak na tom nezáleží, tak na tom naozaj nezáleží.
(Murphyho zákony po poslednej novele)