Murphy radí
Život treba žiť
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Aké je smutné utešovať sa myšlienkou, že iní sú na tom horšie (Wilde)
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
(Zrnká úsmevu)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
To čo chceme, je vždy o pár centimentrov ďalej, ako dosiahneme.
Tí, ktorí sú prvý v rade, sú vždy aj prví na rane.
Zlodej, ktorý si chce zachovať celú kožu, musí pohnúť rozumom. Aj keď si to neradi priznávame, zlodeji spravidla hýbu viac rozumom ako poctivci. Asi preto sa majú v živote oveľa lepšie.
(Murphyho zákony v bájkach)
Zákony života
Zákon relativity: Rovné cesty vedú priamo do pekla. Ostatné tam vedú okľukou.
Zdanie klame. Hlavne vtedy, keď sa zdá byť všetko v najlepšom poriadku.
Najjednoduchšie je to, čo vyzerá najzložitejšie.
(Murphyho zákonník)
Čas a história
Pekné chvíle trvajú krátko, zlé večne.
Čas je ako cirkus - vždy sa zbalí a odíde inam.
História ľudstva je oceánom omylov, v ktorom sem - tam plávajú úbohé zvyšky rozumu.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Nebo je v nebi
Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“
(Zrnká úsmevu)