Ak poobede zistíte, že ste v polovici "prvoradých" úloh, tak si pripomeňte čo vás učili v prvej ľudovej: prvé je len jedno, to čo je vedľa neho je druhé, tretie,... vaším problémom nie je veľký počet úloh, ale zle postavené priority.

Ak sa snažíte posunúť písomný referát šéfovi, ktorý je zvyknutý čerpať informácie počúvaním hlásení, tak mrháte papierom.

Ak nie ste si istý, že naozaj chápete dôsledky rozhodnutia, tak radšej nečiňte žiadne rozhodnutie.

Na každý problém už existuje riešenie. Akurát nikto nevie, na ktorý problém patrí ktoré riešenie.

Na čo človek siahne, to pokazí. A to, na čo nedosiahne, sa zo strachu pred človekom pokazí samo.

Nie je isté, či je vesmír nekonečný. Isté je len to, že problémy koniec nemajú.

Užitočné informácie treba z človeka vytĺkať, neužitočné ho utlčú.

Cena informácie sa mení podľa toho, na ktorej strane kontajnera sa nachádzate.

Kto chce prežiť, musí sa správať ako rímske husi – vedieť, kedy zagágať a kedy držať zobák.

Umenie nie je upútať na seba pozornosť, ale vyhnúť sa následkom.

Kto sa chce učiť rýchlo, učí sa na vlastných chybách. Kto sa chce učiť bezpečne, učí sa na chybách iných.

Čo nebije priamo do očí, zostane nepovšimnuté.