Murphy radí
Človek očami klasikov
Duševné choroby sú: nesmierna túžba po bohatstve, po sláve, po rozkošiach a po vláde.
Na tej istej lúke vôl hľadá trávu, pes zajaca a bocian jaštericu.
Múdreho človeka neľaká ani chudoba, ani smrť, ani väzenie.
(Myšlienky bez cla)
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
(Zrnká úsmevu)
Ako sa správajú veci - VIII. večer
Ak nebudete na seba náročný, tak zakrpatiete.
Ak vieš rozoznať dobrú radu od zlej, vôbec nie si na radu odkázaný.
Ak päť minút pred poradou neviete, na čo ste ju zvolali, tak je lepšie ju vôbec nezačínať.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
O podnikaní a vede - VII. večer
Ťažko je vznášať sa s orlami, ak si obklopený sliepkami.
Rozvoj vedy sa dá zmerať podľa toho, akým tempom sa hromadia výnimky zo zákonov, platných už predtým.
Pomocou logiky sa nedá zistiť rozdiel medzi možným a nemožným.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Nevytesané pravdy - I. večer
Problémy a úlohy vždy prichádzajú v zhlukoch, peniaze nikdy.
Priatelia prichádzajú a odchádzajú, ale nepriateľov je stále viac a viac.
Akonáhle s niečím začneme, ukáže sa, že čosi iné bolo treba urobiť predtým.
(Murphyho zákony po poslednej novele)