Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?

Neživé veci sa pohybujú len natoľko, aby sa vám priplietli do cesty.

Ak na teleso nepôsobí žiadna sila, teleso v pokoji zostane v pokoji a teleso v pohybe zostane v pohybe.

Keď sa pokúsite pohnúť jednou vecou, zistíte, že je viazaná na celý vesmír.

Hlúposť nie je hriech; postihnutý nemôže nebyť hlúpym.

Ani absolútna hlúposť neprinesie automaticky absolútne šťastie.

Hlúposť je dedičná, môžete ohlúpnuť z vlastných detí.