Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Získať majetok je oveľa ťažšie, ako si to žobrák predstavuje.

Čím viac dopravných prostriedkov máte na výber, tým horšie si vyberiete.

Ak jediné, čo vám súd pri rozvode prisúdil, je staré auto, na druhý deň vám ho ukradnú.

Už známe výnimky majú za sebou vždy skryté ďalšie, ešte neznáme výnimky.

V živote je lepšie riadiť sa výnimkou ako pravidlom.

Napredovanie vedy sa dá zmerať počtom novo objavených výnimiek zo zákonov, dovtedy považovaných za absolútne platné.