Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?

Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.

Milé slovo otvára dvere chatrčí dokorán. Čo otvára brány palácov? Klopanie plnou dlaňou.

Čo je najčastejším dôvodom straty pamäti? Požičanie peňazí od priateľa.

Platí aj pre podnikateľa: Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom“? Nie, tu platí: kto do teba kameňom, ty doňho nástražným systémom.

Hlúposť je nevyliečiteľná choroba.

Iba dve veci sú nekonečne veľké: vesmír a ľudská hlúposť. Avšak zatiaľ sa podarilo experimentálne dokázať len to druhé.

Na to, aby človek mal šťastie nestačí byť hlúpym.

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“