Existenia života na tejto planéte je podmienená dostatočným výskytom dvoch základných vecí: vodíka a ľudskej hlúposti.

Hmota sa ničí priamoúmerne k svojej hodnote. Preto sa zničí vždy to, čo je pre vás najcennejšie.

Každé vyriešenie známeho problému v sebe skrýva nové problémy.

Súčiastka s najkratšou životnosťou sa vždy dostane na najmenej prístupné miesto zariadenia.

Geniálne riešenie človeka napadne vždy až potom, ako s ním prišiel niekto iný.

Ľubovoľná chyba, urobená pri ľubovoľnej operácii pôsobí vždy v smere najväčších škôd.

Vec, ktorá je v pokoji, je určite na zlom mieste.

Vaše sebavedomie sa pod sústredenými pohľadmi vašej manželky a svokry vytráca rýchlosťou, úmernou ich hmotnosti a vzdialenosti.

Vec, ktorá je v pohybe, sa určite pohybuje zlým smerom.

Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)