Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Každý má takého boha akého si zaslúži. (Troyat)

Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Čo je najúčinnejším nástrojom na likvidáciu konkurencie? Mätež jazykov pri stavbe Babylonskej veže.

Milé slovo otvára dvere chatrčí dokorán. Čo otvára brány palácov? Klopanie plnou dlaňou.

Ktorý je prvý známy boj o trh? Boj medzi Kainom a Ábelom o priazeň Hospodina.

Ak hodnotíte pracovníka, tak pamätajte na to, že vaše hodnotenie má časovo omedzenú trvanlivosť.

Ak chcete mať aspoň jeden poldeň v týždni pre seba, tak sa musíte naučiť sebadiscplíne a umeniu povedať nie.

Ak sa nedokážete vysporiadať s vlastnými slabosťami, tak sa nikdy nestanete naozaj silnou osobnosťou.