Ak sa človek prestane mať na pozore, môže prísť nielen o živobytie, ale i o život.

Aj malá vec môže byť príčinou veľkej katastrofy. Opatrnosti preto nikdy nie je nazvyš - hlavne vtedy nie, ak má človek dobré miesto.

Najľahšie sa daruje to, čo ti nepatrí. Ide o pradávnu obyčaj, ktorá dnes prežíva renesanciu, a ktorú niektorí dokonca zlepšili tak, že predávajú, čo im nepatrí.

Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?

Pýtajú sa žobráka: „Čo sa nosí najťažšie?“ „Prázdny mešec“, odpovedá žobrák bez váhania.

Všetkého moc škodí. Aj lásky. Cnosť potrestá sama seba.

Keby sa všetky styky, aj sexuálne, udržiavali výlučne prostredníctvom advokátov, počet rodinných hádok by značne klesol.

Zbraňou mladíka je jeho mladosť, zbraňou je jeho mladosť, zbraňou starca sú jeho peniaze.

Ak veci opatruješ, vieš kde sú, ale nikdy ich nebudeš naozaj potrebovať. Ak veci neopatruješ, budeš ich určite potrebovať, ale nebudeš vedieť kde sú.

Ak obetuješ dostatočne veľa času na získanie potrebnej veci, potreba sa pominie vzápätí potom, ako vec získaš.

Nikdy neinvestuj peniaze do niečoho, čo treba kŕmiť potravou, vodou, benzínom, elektrinou, atď.ˇ