Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Rozum a skúsenosť nemôžu byť natrvalo v opozícii. (Wilde)

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Nikto nie je múdry natoľko, aby odolal lichoteniu.

Nič tak neškodí zdraviu, ako hlúpe nápady.

Najľahšie sa daruje to, čo ti nepatrí. Ide o pradávnu obyčaj, ktorá dnes prežíva renesanciu, a ktorú niektorí dokonca zlepšili tak, že predávajú, čo im nepatrí.

Dobrého veľa nebýva, zato zlé prichádza v húfoch.

Ľudský strach z vecí rastie úmerne s ich neobvyklosťou.

Kým sa dvaja bijú, tretí si privlastňuje plody ich práce.

Všeobecné pravdy nikdy neplatia všeobecne.

Každá historka má vždy tri strany: našu, vašu a tú pravdivú.

Kto vraví pravdu za každých okolností, má istotu, že nezomrie na chorobu.