Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
(Zrnká úsmevu)
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Transformovať krízu na rutinu sa dá tak, že krok za krokom zaznamenáme činnosť šéfa pri prekonávaní pôvodnej krízy a spracujeme ho do pracovného postupu.
Hlavným prínosom odborného pracovníka nie je produkcia hmotných vecí, ale generovanie nových myšlienok a odovzdávanie znalostí.
Vyložiť na činnosť naraz menej času ako je minimum, je bohapustým mrhaním času.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Život s Murphyho zákonmi
Negatívne predpovede sa splnia do bodky a ihneď. Na splnenie kladných sa stále čaká.
Zákruta na ceste ešte vždy neznamená koniec cesty. Ibaže by ste to nezvládli.
Kto chce v živote prežiť, musí byť trochu cvok.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Človek nemôže rozumieť všetkému. Preto by mal mať okolo seba takých, ktorí tiež ničomu nerozumejú.
Pokiaľ človek žije, je múdre mať nejaké peniaze v banke. Hlúpe je zomierať s peniazmi v banke.
Priateľove rady sledujú jeho vlastné dobro – nie vaše.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Rady podnikateľom
Cudzie nežiadaj a svoje neopusť.
Pozor, aby ste s vaničkou nevyliali aj dieťa! Primár Marat v súkromnej pôrodnici.
Staňte sa menšími a menšími, až budete najmenšími na svete. Návod Alexandra Veľkého na zníženie počtu pracovníkov.
(Myšlienky bez cla)