Minimálny vymeriavací základ zamestnanca
13. 3. 2023
Na rozdiel do ostatných skupín platiteľov poistného (osoby samostatne zárobkovo činné a dobrovoľne nezamestnané osoby) neexistuje u zamestnanca žiaden minimálny vymeriavací základ.
Zamestnancovi postačuje akýkoľvek čiastkový úväzok na to, aby uhrádzal poistné na verejné zdravotné poistenie zo sumy reálne vyplatenej z tohto úväzku. Kvôli tomuto nedostatku dochádzalo k špekulatívnym uzatváraniam pracovných pomerov, tieto osoby platili mesačne poistné na úrovni niekoľko eur a mali zabezpečené verejné zdravotné poistenie. Ak by nemali žiaden úväzok a boli by dobrovoľne nezamestnaní, vznikla by im povinnosť platiť poistné na úrovni minimálnej výšky odvodu, čo bola pre rok 2022 suma 79,31 eur.
Preto bol zavedený minimálny vymeriavací základ zamestnanca na rok, a to vo výške 12-násobku životného minima pre jednu plnoletú osobu. Ak zamestnanec nebol zamestnancom celé rozhodujúce obdobie, minimálny vymeriavací základ sa bude pomerne krátiť. Minimálny vymeriavací základ sa nevzťahuje na zamestnanca, ktorý je zároveň poistencom štátu (napr. poberateľ dôchodku).
Ak príjem zamestnanca nedosiahne úroveň minimálneho vymeriavacieho základu, zamestnanec bude musieť odviesť poistné na verejné zdravotné poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu. Povinnosť zamestnávateľa odvádzať poistné sa nemení. Zostala zachovaná aj odvodová odpočítateľná položka.
K
Budú platiť nové zmeny vo vlastníctve bytov a nebytových priestorov?
25. 1. 2019
V NR SR je v prerokovávaní novela zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť 1. 4. 2019.
V SR sa umožnila transformácia bytového fondu a stanovené podmienky dodnes využilo viac ako 80 % nájomcov na získanie vlastníckych práv k týmto bytom.
Cieľom zákonného záložného práva podľa § 15 ods. 1 predmetného zákona je zvýraznenie postavenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri realizácii ich vlastníckeho práva voči dlžníkom spomedzi ich radov. Tento cieľ však nebol splnený najmä s prihliadnutím na nejednoznačnosť aplikačnej praxe, napriek skutočnosti, že záložné právo existuje zo zákona, a teda ide len o jeho deklaráciu v katastri nehnuteľností.
Najčastejším dôvodom odmietnutia vykonania zápisu záložného práva je výklad, že o zápis je možné požiadať len pri pohľadávkach vzniknutých, teda len tých, ktoré vznikli. Ide o absolútne nelogické zdôvodnenie nezapísania záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, keďže aplikačná prax, ako aj právna veda u daného slovotvaru predpokladá aj smerovanie do budúcnosti, teda nielen tých pohľadávok, ktoré vznikli, ale aj tých, ktoré ešte len vzniknú. Tento výklad plne korešponduje s logickým zameraním záložného práva, ktoré vzniklo zo zákona o vlastníctve bytov a ktoré predpokladá možnosť vzniku pohľadávok voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov zo strany dlžníkov a neplatičov do budúcnosti.
Pripravovaná novela zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov má za cieľ chrániť prevažnú časť obyvateľov bytových domov pred ich dlžníkmi a neplatičmi tým, že odstraňuje problémy, ktoré vzišli z aplikačnej praxe. Precizuje pojmy dotknutého ustanovenia tak, aby nemohlo dochádzať k rôznym výkladom, ktoré môžu spôsobiť, že pohľadávky zostávajú neuspokojené alebo uspokojené len sčasti, pričom schodky na plneniach spojených s užívaním bytu neplatiča a preddavkových platbách do fondu prevádzky, údržby a opráv hradia zo svojho vrecka.
Slovensko v utorok dopredalo ďalšie dlhopisy za vyše 37 miliónov
23. 1. 2019
V utorok pokračovali prvé tohtoročné aukcie štátnych bondov. Štát v utorok dopredal v nekonkurenčnej časti aukcie dlhopisy za ďalších 37,4 milióna eur. Investori pritom mali k dispozícii dlhopisy splatné v roku 2028 v objeme 20,2 milióna eur, z čoho nakúpili 16,2 milióna eur pri priemernej cene 101,5569 percenta. Pri druhých dlhopisoch, splatných v roku 2047, dosiahol dopyt celkovú sumu, ktorú dal štát k dispozícii, teda 21,2 milióna eur pri priemernej cene 102,7108 percenta.
Vyplýva to z údajov uverejnených Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL). Celkovo si tak v prvých tohtoročných aukciách štátnych bondov v pondelňajšej konkurenčnej časti a v utorňajšej nekonkurenčnej časti Slovensko požičalo 244 miliónov eur. V pondelok totiž štát predal cenné papiere za vyše 200 miliónov eur. V prvej aukcii dlhopisov splatných v roku 2047 to bolo 105,6 milióna eur a v druhej aukcii cenných papierov so splatnosťou v roku 2028 akceptovaný dopyt predstavoval 101 miliónv eur.
Poisťovniam pribúdajú hlásenia škôd spôsobených snehovou kalamitou
21. 1. 2019
Intenzívne snehové zrážky spôsobili výpadky elektriny, sneh poškodil strechy domov a budovy. Počasie spôsobilo škody aj na osobných motorových vozidlách.
Najviac škôd na majetku evidujú poisťovne najmä v Žilinskom kraji, na Orave, Kysuciach, výnimkou však nie je ani Prešovský či Bratislavský kraj. Len za posledný týždeň eviduje UNIQA poisťovňa niekoľko desiatok nahlásených poistných udalostí, ktoré sa týkajú najmä poškodenia domov a budov následkom ťarchy snehu a námrazy. Snehová masa a ľad poškodili najmä strechy domov, nosné konštrukcie budov či odkvapové rúry. Náporom snehu, ktorý navyše oťažel po intenzívnom daždi, nemali šancu odolať letné altánky a prístrešky. Viaceré hlásenia sa tiež týkali škôd na majetku, ktoré spôsobil zosuv snehu nahromadeného na streche na okolité stavby či motorové vozidlá.
Slováci sú konzervatívni, úspory nechávajú ležať na bežných účtoch.
18. 1. 2019
Bežné vkladové produkty nechránia peniaze klientov pred infláciou, upozorňuje ekonóm. Slováci sú zvyknutí nechať dlhodobo ležať svoje úspory na bežných a termínovaných účtoch. Ako ďalej informoval portál voFinanciach.sk, avšak v minulom roku sa ku koncu novembra vklady Slovákov v bankách zhodnotili hrubým ročným úrokom 0,28 percenta.
Po zohľadnení inflácie sa reálne zhodnotenie vkladov v bankách posunulo podľa vyjadrení spoločnosti AcrossPrivateInvestments do zápornej hodnoty, konkrétne na približne mínus 1,8 percenta. Analytik J&T Banky Stanislav Pánis si myslí, že podobne by to malo byť aj tento rok.Aj napriek takémuto vývoju zostávajú bežní Slováci pri zhodnocovaní úspor podľa Acrossu naďalej veľmi konzervatívni. Vklady Slovákov v minulom roku vzrástli o 1,6 miliardy eur na 35,5 miliardy eur na konci novembra.Najviac rástli vklady obyvateľstva na bežných účtoch, a to o 1,8 miliardy eur, na úkor vkladov so splatnosťou nad jeden rok, kde bol pokles o 0,4 miliardy eur. Ako doplnil Pánis, investovanie na Slovensku stále nie je takým štandardom ako v západných krajinách. Dominujú bankové vklady, ktoré tvoria zhruba dve tretiny.Napriek tomu, že Slováci sú stále konzervatívni v oblasti investícií, postupne sa tento trend podľa Pánisa mení a klasické bankové vklady pomaly klesajú. Hoci sú bankové vklady relatívne bezpečnou investíciou, reálne na nich klient podľa neho prerába.
Analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová predpokladá, že vklady obyvateľstva budú aj naďalej rásť. „Počítame s tempom rastu okolo 6 %,“ doplnila Valachyová.Podľa ekonomického analytika Tatra banky Tibora Lörincza objem vkladov bude rásť, kým sa bude zlepšovať ekonomika. Avšak podľa finančného analytika OVB Allfinanz Slovensko Mariána Búlika je rozumné v banke držať finančnú rezervu, ale určite nie všetky úspory.Úročenie vkladov aj úverov bude závisieť od politiky Európskej centrálnej banky a tá by ešte v tomto roku mala zostať podľa Valachyovej uvoľnená.Prvé zvýšenie úrokov Európskej centrálnej banky by mohlo prísť podľa analytičky koncom roku 2019. „Ale bude to závisieť od viacerých faktorov, vrátane tempa rastu svetovej ekonomiky a eurozóny nevynímajúc,“ doplnila Valachyová. Aktuálne žijeme podľa vedúceho oddelenia produkt manažmentu v Tatra AssetManagemente Martina Smreka v prostredí nulových sadzieb. Bežné vkladové produkty v takomto prostredí nedokážu podľa neho ochrániť peniaze klientov pred infláciou.„To je veľký problém, ktorý si väčšina ľudí neuvedomuje. Na jednej strane tvrdia, že sú príliš konzervatívni, aby využívali investičné produkty. Na druhej strane ich peniaze vplyvom inflácie strácajú reálnu hodnotu,“ poznamenal Smrek.
(Zdroj: ekonomika,sme.sk)