Minimálny vymeriavací základ zamestnanca
13. 3. 2023
Na rozdiel do ostatných skupín platiteľov poistného (osoby samostatne zárobkovo činné a dobrovoľne nezamestnané osoby) neexistuje u zamestnanca žiaden minimálny vymeriavací základ.
Zamestnancovi postačuje akýkoľvek čiastkový úväzok na to, aby uhrádzal poistné na verejné zdravotné poistenie zo sumy reálne vyplatenej z tohto úväzku. Kvôli tomuto nedostatku dochádzalo k špekulatívnym uzatváraniam pracovných pomerov, tieto osoby platili mesačne poistné na úrovni niekoľko eur a mali zabezpečené verejné zdravotné poistenie. Ak by nemali žiaden úväzok a boli by dobrovoľne nezamestnaní, vznikla by im povinnosť platiť poistné na úrovni minimálnej výšky odvodu, čo bola pre rok 2022 suma 79,31 eur.
Preto bol zavedený minimálny vymeriavací základ zamestnanca na rok, a to vo výške 12-násobku životného minima pre jednu plnoletú osobu. Ak zamestnanec nebol zamestnancom celé rozhodujúce obdobie, minimálny vymeriavací základ sa bude pomerne krátiť. Minimálny vymeriavací základ sa nevzťahuje na zamestnanca, ktorý je zároveň poistencom štátu (napr. poberateľ dôchodku).
Ak príjem zamestnanca nedosiahne úroveň minimálneho vymeriavacieho základu, zamestnanec bude musieť odviesť poistné na verejné zdravotné poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu. Povinnosť zamestnávateľa odvádzať poistné sa nemení. Zostala zachovaná aj odvodová odpočítateľná položka.
K
Štát predstavil rozsiahly balíček opatrení pre podnikateľov
4. 5. 2017
Znížiť byrokratickú záťaž podnikateľov a zjednodušiť samotné podnikanie na Slovensku má súbor prvých 34 opatrení, ktoré dnes predstavilo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR. Zvýšiť sa má napríklad superodpočet pri výdavkoch na výskum a vývoj, ale aj vytvoriť komplexná webstránka pre podnikateľov, kde sa dozvedia všetky dôležité informácie, ak začínajú podnikať.
Opatrenia sú rozdelené do piatich skupín. Týkajú sa zamestnávania, služieb verejnej správy, zlepšenia konkurencieschopnosti, ako aj daní a podpory podnikania. Žiga upozornil, že návrh opatrení je výsledkom širokého konsenzu ústredných orgánov štátnej správy, ako aj inštitúcií a viacerých zástupcov podnikateľskej sféry. "Chceme, aby tieto opatrenia boli rýchle. Nejdeme meniť štrukturálne nejaký systém, nejaké zásadné zákony. Len 10 opatrení sa týka zmien v legislatíve. Ostatné sú len vylepšenia," vysvetlil Žiga. Cieľom prvého opatrenia je prehodnotenie zdravotného dohľadu prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov v prvej a druhej kategórii prác. Po novom sa má tiež zvýšiť superodpočet výdavkov na výskum a vývoj na úroveň 100 percent. Ďalším opatrením je zavedenie sledovania zmien v listoch vlastníctva v katastri nehnuteľností. "Občania alebo firmy by mali byť informované, keď sa stane akákoľvek zmena v rámci katastra," vysvetlil Chovanec. Zefektívniť sa má aj proces získavania stavebného povolenia, či zjednodušiť proces povoľovania stavieb menšieho rozsahu. Ministerstvo vnútra zase prehodnotí možnosť viazať evidenčné číslo vozidla trvalo na vozidlo bez ohľadu na zmenu okresu. Taktiež sa navrhuje zaviesť možnosť získať výpis zo živnostenského registra na integrovaných obslužných miestach, ktoré majú byť viac spropagované.
Kažimír vidí hospodárenie na dobrej ceste. Pokračuje v dlhodobej udržateľnosti
4. 5. 2017
Hospodárenie Slovenska by malo pokračovať po ceste dlhodobej udržateľnosti. Uviedol to v stredu po rokovaní vládneho kabinetu šéf Ministerstva financií (MF) SR Peter Kažimír (Smer-SD) v reakcii na Správu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za RRZ podľa Kažimíra prvýkrát v histórii označila výsledok hospodárenia Slovenska za dlhodobo udržateľný.
-Zdravotníctvu svitá na lepšie časy. Kažimír prisľúbil jeho dofinancovanie"Je dobré, že sa do istej miery politické strany predbiehajú s nápadmi, ktoré majú zlepšiť život pracujúcich ľudí na Slovensku. Niektoré návrhy strán idú síce s veľkou lyžicou, pretože atakujú financovanie ZMOS-u, samospráv, miest, či obcí. Musíme o návrhoch strán preto hovoriť, nemôžeme rozhodovať o nich, bez nich. Návrhy v tej podobe, ako boli prezentované v číslach a parametroch, to asi nebude úplne možné," dodal Kažimír. RRZ vo svojej najnovšej Správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2016 konštatuje, že verejné financie na Slovensku smerujú k dlhodobej udržateľnosti. Vlani totiž ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol prvýkrát zápornú úroveň 0,1 percent hrubého domáceho produktu (HDP).
-Kažimír chváli Slovensko: Nezamestnanosť je rekordne nízka.Vlani sa dlhodobá udržateľnosť verejných financií na Slovensku medziročne zlepšila. "V roku 2016 sa dosiahol po prvý raz stav dlhodobej udržateľnosti," skonštatoval na dnešnej tlačovej konferencii predseda RRZ Ivan Šramko. Ako ďalej uviedol Šramko, po zohľadnení makroekonomického scenára, demografického vývoja a súčasných politík by na horizonte roku 2066 nemala byť prekročená horná hranica ústavného limitu na dlh, teda 50 percent HDP.
-Dlh by mal poklesnúť."Dlh by mal pri súčasných politikách v najbližších dvadsiatich rokoch klesať pod úroveň 20 percent HDP. Tým by sa vytvoril dostatočný priestor na jeho prudký rast k hranici ústavného limitu na konci sledovaného obdobia, kedy začnú kulminovať vplyvy negatívneho demografického vývoja," doplnil Šramko.
zdroj: aktuálne.sk
Slováci sú v práci spokojní
2. 5. 2017
Viac ako polovica Slovákov je so svojím súčasným zamestnávateľom celkom spokojná, desatina ľudí zažíva v práci veľkú spokojnosť a len o mimoriadnej spokojnosti so zamestnávateľom môže hovoriť 5 percent opýtaných.
Každý siedmy Slovák je tak v práci nespokojný. Vo svojej najnovšej analýze to konštatujú analytici Poštovej banky na základe prieskumu spoločnosti 2muse, ktorý bol realizovaný koncom roka 2016 na vzorke 530 respondentov. Pocit uspokojenia v pracovnej oblasti sa však neodvíja len od platu. Vplýva na neho veľa faktorov a finančné ohodnotenie už dávno nie je jedinou, ani tou najväčšou motiváciou. "Ľudí viac motivujú osobné než pracovné dôvody. Šťastní sa cítia byť vtedy, keď zapadnú do kolektívu, zžijú sa s firemnou kultúrou, smerovaním spoločnosti, jednoducho, keď sa môžu tešiť do práce," konštatuje riaditeľka Oddelenia ľudských zdrojov Poštovej banky Júlia Jurčíková. Pracovná atmosféra je tak pre Slovákov veľmi dôležitá. Necelých 20 percent opýtaných ju považuje za veľmi dobrú, ako vynikajúcu ju vníma 6 percent opýtaných a viac ako polovica tvrdí, že pracuje iba v priemernej pracovnej klíme. Každý deviaty zamestnanec prežije minimálne osem hodín denne v prostredí, ktoré považuje vyslovene za zlé. Ako ďalej vyplynulo z prieskumu, 15 percent Slovákov by svojho terajšieho zamestnávateľa vrelo odporučilo aj svojim známym, štvrtina opýtaných by prípadné voľné miesto v súčasnej práci pravdepodobne dala do povedomia blízkemu človeku. Približne tretina ľudí by posunutie tejto pracovnej ponuky aspoň zvážila a rovnaké percento respondentov by svojho terajšieho chlebodarcu svojim známym pravdepodobne alebo určite neodporučila. Veľká väčšina, a to až 83 percent opýtaných, si myslí, že sa na úspechu firmy podieľa veľkou mierou. Väčšina ľudí trávi v práci veľa času. Viac ako pätina opýtaných pracuje minimálne 11 hodín denne, 8 až 9 hodín vo firme strávi tretina a menej ako 8 hodín sa v nej zdrží skoro štvrtina Slovákov.
zdroj: hnonline.sk
Na Slovensku vyrobili desaťmiliónty automobil
27. 4. 2017
V minulom roku sa na Slovensku vyrobilo 1.043.237 automobilov, čo je o necelých 5000 kusov viac ako v roku 2015. Informoval o tom dnes Zväz automobilového priemyslu (ZAP) SR. V apríli tohto roka zase vyšlo z výrobnej linky už desaťmiliónte slovenské auto.
Predstavitelia zväzu na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave poukázali na to, že automobilová výroba na Slovensku má stále rastúci trend. Aj vlani si udržala pozíciu z roka 2015, keď počet vyrobených automobilov prvýkrát prekročil hranicu 1 milión kusov. Jej presiahnutie sa pritom očakáva aj tento rok. Medzi strategické ciele ZAP patrí podpora rastu podielu aplikovaného výskumu a vývoja. Nevyhnutná je podľa Sinaya aj podpora rozvoja subdodávateľov a za akútnu označil tému prichádzajúcej digitalizácie výroby a logistiky. Zároveň upozornil na to, že automobilový priemysel dlhodobo bojuje s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily. Pozornosť treba podľa zväzu upriamiť na rozvoj technických zručností detí a mládeže a na dôsledné implementovanie zákona o odbornom vzdelávaní a príprave. Zástupcovia ZAP sú presvedčení, že tento proces nepodporuje ani materiál Učiace sa Slovensko, ktorý spracovalo ministerstvo školstva. Vzniká podľa nich izolovane od ostatných stratégií, nestanovuje priority ani časovú os, zvyšuje liberalizáciu a nerieši potreby praxe najmä v oblasti stredného odborného vzdelávania.
zdroj: hnonline.sk