Murphy radí
Ja nič, to Murphy
Maslový chlieb padne na koberec vždy natretou stranou.
Keď sa konečne podarí všetko úplne popísať, objaví sa niečo, čo to všetko úplne zmení.
Každý má toľko, koľko si zaslúži.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Kde končí pozemská púť
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
(Zrnká úsmevu)
Typy ľudí - VI. večer
Kto nevie a nechce sa učiť, je šéfom.
Kto nevie ani učiť ani šéfovať, ten vymýšľa predpisy.
Kto nevie a chce sa učiť, ten sa aj učí.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
O podnikateľoch
Čakanie na šťastie sa líši od čakania na smrť len v tom, že smrti sa dočkáte skôr.
Nikdy nie je čas venovať sa veci poriadne, ale vždy je čas opäť a opäť sa k nej vracať.
Ak sa všetko hrnie oproti vám, ste v nesprávnom prúde.
(Murphyho zákonník)
Človek očami klasikov
Komu chýba rozvaha doma, málo dokáže so zbraňou v poli.
Na tej istej lúke vôl hľadá trávu, pes zajaca a bocian jaštericu.
Človek sa má zaoberať takým odborom, ktorý má rád.
(Myšlienky bez cla)