Mestá a obce dlhujú štátu milióny
13. 4. 2023
Z čoho ich zaplatia, stále nevedia. Pôžičky, ktoré dostali samosprávy ešte počas pandémie, treba tento rok zaplatiť. Únia miest Slovenska hovorí, že diskusie sú stále otvorené a riešenie hľadajú.Ešte v marci mestá a obce rokovali s povereným premiérom Eduardom Hegerom o úsporných opatreniach v súvislosti s energetickou krízou, kde požadovali podporu zo strany štátu.
Diskutovali aj o splatení pandemických pôžičiek, ktoré sa vyšplhali na desiatky miliónov eur. Samosprávy ich majú zaplatiť štátu už tento rok, lenže financie na to nemajú. Práve na téme bezúročných pôžičiek sa rokovania zasekli. „Koncové stanovisko nám premiér nedal, aj keď to opakovane všetky tri organizácie (ÚMS, SK8 a ZMOS) žiadali,“ vysvetľuje pre Aktuality.sk Jozef Viskupič zo Združenia samosprávnych krajov SK8. Do októbra 2020 štát požičal mestám a obciam viac ako 72 miliónov eur. Financie dostali obce, mestá a župy, ktoré čelili výpadkom príjmov počas pandémie. Tie použili na dofinancovanie bežných výdavkov, ktoré mali a aj na prípadné plánované investície. Aj keď od marcového rokovania medzi povereným premiérom a samosprávami uplynuli týždne, splatenie pôžičiek zostáva otvorenou témou. Práve ich odpustenie by pre samosprávy znamenalo výraznú finančnú pomoc v čase pretrvávajúcej energetickej krízy.
„Rokovania so zástupcami štátu prebiehajú neustále, naposledy bolo spoločné stretnutie pred veľkonočnými sviatkami, a to v stredu 5. apríla. Postupne sa blížime k zhode aspoň na čiastočnom riešení dopadov krízy na samosprávy,“ hovorí Daniela Piršelová z Únie miest Slovenska pre Aktuality.sk. Minimálna pžiadavka samospráv je taká, aby prišlo k odkladu splatnosti na neskoršie obdobie. Rokovania označila Únia miest Slovenska za konštruktívne.
Združenie miest a obcí Slovenska zas hovorí, že požadovali plošnú finančnú pomoc, nielen pôžičky, ktoré musí zaplatiť každý, komu bola pôžička poskytnutá. „Sme jediná krajina naokolo, kde mestá a obce dostali iba pôžičky, a preto naďalej trváme na tom, aby pôžičky boli zmenené na nenávratné finančné dotácie a aby štát prispel aj ostatným miestnym samosprávam,“ uvádza vo svojom stanovisku ZMOS.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Veľa dovážaných potravín zvyšuje ich ceny, tvrdí analytička
17. 9. 2018
Ceny potravín sa na Slovensku zvýšili v prvom polroku 2018 o 5,4 %. V tomto ukazovateli sme prví v rámci EÚ. Slovensko pri raste cien dopláca na to, že o tretinu viac potravín dováža ako vyváža. V diskusnej relácii na Tablet.
TV to povedala analytička Slovenského farmárskeho družstva Eva Sadovská. „Len čo sa v zahraničí niečo udeje, reagujeme na to oveľa citlivejšie ako iní, rastom či poklesom cien. Za drahšími vajcami stojí fipronilová kríza, za vyššími cenami masla a mliečnych výrobkov už toľko omieľaná maslová či mliečna kríza,“ vysvetlila Sadovská s tým, že na rast cien mal vplyv aj vývoj počasia. „To nebolo príliš prajné voči poľnohospodárom, keď na jar bolo dlhé suché obdobie s príliš sNaopak, cukor je komoditou, pri ktorej cena klesla aj u nás. Sadovská však pripustila, že napriek prebytku na trhu, v budúcnosti môže byť cukor opäť drahší. „Skončenie kvóty na cukor v EÚ potiahlo cenu nadol. Do budúcna sa však nedá vylúčiť opäť rast cien. Podobne ako to bolo pri mlieku v dôsledku rušenia výrobných kapacít pri nízkych cenách. To spôsobilo neskôr nedostatok ponuky mlieka, a tým aj jeho rast cien. Preto pri cukre netreba hneď rušiť výrobné kapacity, no skôr počkať na vývoj trhu,“ upozornila Sadovská. Ceny potravín by do konca roka mohli rásť menej ako v prvom polroku. Naznačuje to napríklad dobrá úroda ovocia. Na druhej strane však stále nie je jasné, ako obchodníci a výrobcovia premietnu do cien potravín vplyv vyšších príplatkov za prácu počas víkendov a štátnych sviatkov, ktoré platia od mája.
(Zdroj: spravy.pravda.sk)
Nezamestnanosť medziročne klesla o 1,23% bodu
14. 9. 2018
Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku medziročne klesla až o 1,23 percentuálneho bodu. Oproti júnu tohto roku však mierne stúpla o 0,04 percentuálneho bodu na 5,47 %. Počet uchádzačov o zamestnanie aj napriek tomu klesol prakticky vo všetkých znevýhodnených kategóriách. Z evidencie ubudli mladí aj dlhodobo nezamestnaní.
Úrady práce evidovali na konci minulého mesiaca 150 268 uchádzačov o zamestnanie, ktorí mohli okamžite nastúpiť do pracovného pomeru. V porovnaní s júnom tohto roka ide o nárast o 541 ľudí. Medziročne však počet disponibilných uchádzačov klesol o 32 486 osôb. Celkový počet evidovaných uchádzačov o prácu predstavoval na konci júla 181 322 osôb. Medzimesačne to bol pokles o 152 osôb, v porovnaní s júlom vlaňajška je to menej o 34 173 ľudí.
Aj napriek miernemu nárastu nezamestnanosti sa podarilo dostať na trh práce ďalšie stovky mladých a dlhodobo nezamestnaných. Mnohí evidovaní majú prísľub nástupu do zamestnania od septembra tohto roka. „Spomedzi čerstvých absolventov vysokých škôl sa v júli zamestnalo 1000 ľudí, naďalej zostáva v evidencii zhruba 7 500, ale aj podľa údajov Eurostatu sa 80 % čerstvých absolventov minulý rok podarilo zamestnať najneskôr v priebehu jesene, tak očakávame, že ani tento rok to nebude inak. Dokonca to môže byť lepšie, lebo situácia na trhu práce naznačuje, že tých voľných pracovných miest aj pre absolventov vysokých škôl je viac," hovorí štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš.
Ku koncu júla tohto roka bolo na úradoch práce nahlásených 82 496 voľných pracovných miest. Keďže nie na všetky vedia zamestnávatelia zohnať pracovníkov z radov nezamestnaných, od júla môžu využívať nový zjednodušený systém zamestnávania cudzincov z tretích krajín na nedostatkové profesie. „V júli sa takto na Slovensku zamestnalo 1 306 štátnych príslušníkov z tretích krajín. Najviac ich pracuje v Bratislavskom a v Nitrianskom kraji," vyčísľuje Ondruš. Zdôrazňuje, že ministerstvo sa bude naďalej sústrediť na prácu s nezamestnanými na úradoch práce. Pripravilo preto už ďalšie projekty zamerané najmä na podporu zamestnávania mladých ľudí.
(Zdroj: employment.gov.sk)
Zamestnanec a živnostník v jednom zaplatí oveľa viac
13. 9. 2018
Účtovník môže byť natrvalo zamestnaný v audítorskej firme a popritom si ako živnostník privyrábať. Keďže hodnota tohto zárobku zvyčajne nedosahuje výšku minimálneho vymeriavacieho základu, odvody platí iba zo svojej pevnej práce. Po novom sa však systém mení a odvody sa budú platiť aj z tohto druhého príjmu. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení, ktorá zavádza ročné zúčtovanie odvodov a bude predložená na aktuálnej schôdzi parlamentu.
Práve ľudí, ktorí majú pevné zamestnanie a privyrábajú si ako živnostníci, sa výrazne dotkne nový systém. Ako upozorňuje Peter Huba zo Slovenskej komory daňových poradcov, po novom tak budú platiť odvody za obe činnosti. „To je rozdiel oproti ročnému zúčtovaniu zdravotného poistenia, pri ktorom poisťovňa zohľadní, ak si živnostník platí poistné z viacerých zdrojov,“ upozornil. Spravidla mu tak, čo sa živnosti týka, vychádza nižšie ako minimálne poistné.
Vidiecky turizmus láme rekord
12. 9. 2018
Vidiecky turizmus zaznamenal počas minulého roka rekordné čísla v histórii merania. Podľa štatistík ministerstva dopravy sa výrazne zvýšil nielen počet turistov, ale aj tržby tohto typu cestovného ruchu. Vlaňajší vzostup sa tak postaral o vôbec najúspešnejšie obdobie vidieckeho turizmu na Slovensku.
Rozmach tohto segmentu potvrdil aj Marek Harbuľák, prezident Zväzu cestovného ruchu Slovenskej republiky. Ten uviedol, že dôvodom čoraz väčšieho úspechu je skvalitnenie tohto segmentu v mnohých smeroch. Poukazuje však na kombináciu toho najdôležitejšieho. „Infraštruktúra v menších mestách a obciach sa neustále zlepšuje a zároveň zaznamenávame aj lepšiu kvalitu služieb v tomto prostredí,“ priblížil Harbuľák.