Mestá a obce dlhujú štátu milióny
13. 4. 2023
Z čoho ich zaplatia, stále nevedia. Pôžičky, ktoré dostali samosprávy ešte počas pandémie, treba tento rok zaplatiť. Únia miest Slovenska hovorí, že diskusie sú stále otvorené a riešenie hľadajú.Ešte v marci mestá a obce rokovali s povereným premiérom Eduardom Hegerom o úsporných opatreniach v súvislosti s energetickou krízou, kde požadovali podporu zo strany štátu.
Diskutovali aj o splatení pandemických pôžičiek, ktoré sa vyšplhali na desiatky miliónov eur. Samosprávy ich majú zaplatiť štátu už tento rok, lenže financie na to nemajú. Práve na téme bezúročných pôžičiek sa rokovania zasekli. „Koncové stanovisko nám premiér nedal, aj keď to opakovane všetky tri organizácie (ÚMS, SK8 a ZMOS) žiadali,“ vysvetľuje pre Aktuality.sk Jozef Viskupič zo Združenia samosprávnych krajov SK8. Do októbra 2020 štát požičal mestám a obciam viac ako 72 miliónov eur. Financie dostali obce, mestá a župy, ktoré čelili výpadkom príjmov počas pandémie. Tie použili na dofinancovanie bežných výdavkov, ktoré mali a aj na prípadné plánované investície. Aj keď od marcového rokovania medzi povereným premiérom a samosprávami uplynuli týždne, splatenie pôžičiek zostáva otvorenou témou. Práve ich odpustenie by pre samosprávy znamenalo výraznú finančnú pomoc v čase pretrvávajúcej energetickej krízy.
„Rokovania so zástupcami štátu prebiehajú neustále, naposledy bolo spoločné stretnutie pred veľkonočnými sviatkami, a to v stredu 5. apríla. Postupne sa blížime k zhode aspoň na čiastočnom riešení dopadov krízy na samosprávy,“ hovorí Daniela Piršelová z Únie miest Slovenska pre Aktuality.sk. Minimálna pžiadavka samospráv je taká, aby prišlo k odkladu splatnosti na neskoršie obdobie. Rokovania označila Únia miest Slovenska za konštruktívne.
Združenie miest a obcí Slovenska zas hovorí, že požadovali plošnú finančnú pomoc, nielen pôžičky, ktoré musí zaplatiť každý, komu bola pôžička poskytnutá. „Sme jediná krajina naokolo, kde mestá a obce dostali iba pôžičky, a preto naďalej trváme na tom, aby pôžičky boli zmenené na nenávratné finančné dotácie a aby štát prispel aj ostatným miestnym samosprávam,“ uvádza vo svojom stanovisku ZMOS.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Slovenský priemysel a stavebníctvo za minulý rok klesli
10. 2. 2021
Produkcia slovenského priemyslu vlani aj kvôli dopadom epidémie choroby covid-19 v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesla, prepadlo sa aj stavebníctvo.
V samotnom decembri ale oba sektory už zaznamenali rast výkonov. Informoval o tom dnes slovenský štatistický úrad.
Produkcia priemyslu v krajine vlani klesla o 9,1 percenta, v decembri ale o 6,8 percenta vzrástla.
Bol to zároveň najvýraznejší rast od marca 2019. Jedna z najdôležitejších zložiek slovenského priemyslu, a to výroba dopravných prostriedkov, vlani klesla o 16,4 percenta.
V poslednom mesiaci roka ale o 9,9 percenta vzrástla, čo bol aj najlepší výsledok od predminulej jari. Za celý rok 2019 bola produkcia slovenského priemyslu medziročne vyššia o pol percenta.
Slovenský priemysel sa prepadol najmä vlani v apríli po prepuknutí prvej vlny Covidu-19, kedy na niekoľko týždňov prerušili výrobu napríklad závody všetkých štyroch automobiliek, ktoré montujú vozidlá.
Stavebníctvo vlani zaznamenalo prepad výkonov o 11,3 percenta, v červených číslach bol sektor aj v roku predchádzajúcom. Vlani v decembri výkony v stavebníctve stúpli medziročne o 2,1 percenta, čo bol prvý rast od februára 2020.
V
Saldo zahraničného obchodu bolo v decembri v pluse
8. 2. 2021
Export aj import Slovenska rástol medziročne v poslednom mesiaci minulého roka najvýraznejšie od januára 2019. Saldo zahraničného obchodu bolo v decembri 2020 neobvykle v pluse.
Naposledy bolo decembrové saldo v kladných číslach v roku 2015. Za celý rok vývoz poklesol nakoniec len o šesť percent a pre vyšší pokles dovozu je výrazne pozitívne aj celoročné saldo. Informoval o tom Štatistický úrad.
Celkový vývoz tovaru v decembri 2020 dosiahol hodnotu 6,5 miliardy eur, čo predstavuje medziročný rast o 12,5 percenta, najvyšší v roku 2020.
Druhý mesiac po sebe rástol aj celkový dovoz tovaru, ktorý sa posledný mesiac predchádzajúceho roka zvýšil o 9,6 percenta na 6,3 miliardy eur.
Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v objeme 158,7 milióna eur, čo je výrazne menej ako predošlé mesiace, ale neobvykle vysoká hodnota na posledný mesiac v roku. Je to najvyššia decembrová hodnota od roku 2010.
Najväčší vplyv na decembrovú bilanciu mal najmä zvýšený vývoz automobilov, naopak jej hodnotu znižovalo vyššie pasívne saldo v triedach chemikálie a minerálne palivá.
V súhrne za január až december 2020 sa v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2019 znížil celkový vývoz tovaru o šesť percent na 75,5 miliardy eur a celkový dovoz o 8,2 percenta na 72,8 miliardy eur.
Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne vo výške 2,7 miliardy eur, bolo o 1,7 miliardy eur vyššie ako v rovnakom období roka 2019.
Po sezónnom očistení údajov v decembri 2020 celkový vývoz tovaru dosiahol hodnotu 7,2 miliardy eur pri medziročnom raste o 6,7 percenta.
Celkový dovoz tovaru sa zvýšil o 7,1 percenta na 6,8 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v hodnote 418,5 milióna eur, bolo o 1,8 milióna eur vyššie ako v decembri 2019.
V
Bývanie nikdy nebolo drahšie
3. 2. 2021
Priemerná cena bývania na Slovensku v poslednom štvrťroku minulého roka vystúpila na rekord. Tempo medziročného rastu cien bytov a domov bolo najvyššie za posledných 12 rokov.
Za celý minulý rok sa ceny bývania zvýšili dvojciferným tempom, respektíve najrýchlejšie od roku 2008. Vyplýva to z dnešných údajov Národnej banky Slovenska.
Priemerná cena metra štvorcového v bytoch a domoch vo štvrtom štvrťroku dosiahla 1853 eur. Oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka sa zvýšila o 16 percent. V priemere za celý rok bývanie zdraželo o 11,9 percenta, dopyt podporili tiež nízke úrokové sadzby z pôžičiek.
V
Bankám minulý rok klesol zisk o viac ako štvrtinu
1. 2. 2021
Bankám na Slovensku vlani klesol zisk o viac ako štvrtinu na najnižšiu hodnotu od globálnej finančnej a ekonomickej krízy v roku 2009.
Hospodárenie sektora ovplyvnili okrem iného vyšší objem vytvorených rezerv pre prípad nesplácania úverov zo strany klientov v súvislosti s dopadmi pandémie choroby covid-19 a nižšie úrokové výnosy.
Vyplýva to z predbežných údajov, ktoré dnes zverejnila Národná banka Slovenska.
Zisk slovenských peňažných ústavov po zdanení dosiahol 465,2 milióna eur oproti zisku 636 miliónov eur v predchádzajúcom roku. To predstavuje pokles o 26,9 percenta.
Čistý úrokový výnos, ktorý je hlavným zdrojom príjmov bánk, sa vlani v čase pretrvávajúcich nízkych úrokových sadzieb znížil o 3,8 percenta na 1,66 miliardy eur.
Banky vyčlenili takmer 348 miliónov eur na opravné položky pre prípad nesplácania pôžičiek zo strany dlžníkov. To je dva a pol násobok sumy z roku 2019.
V