Mestá a obce dlhujú štátu milióny
13. 4. 2023
Z čoho ich zaplatia, stále nevedia. Pôžičky, ktoré dostali samosprávy ešte počas pandémie, treba tento rok zaplatiť. Únia miest Slovenska hovorí, že diskusie sú stále otvorené a riešenie hľadajú.Ešte v marci mestá a obce rokovali s povereným premiérom Eduardom Hegerom o úsporných opatreniach v súvislosti s energetickou krízou, kde požadovali podporu zo strany štátu.
Diskutovali aj o splatení pandemických pôžičiek, ktoré sa vyšplhali na desiatky miliónov eur. Samosprávy ich majú zaplatiť štátu už tento rok, lenže financie na to nemajú. Práve na téme bezúročných pôžičiek sa rokovania zasekli. „Koncové stanovisko nám premiér nedal, aj keď to opakovane všetky tri organizácie (ÚMS, SK8 a ZMOS) žiadali,“ vysvetľuje pre Aktuality.sk Jozef Viskupič zo Združenia samosprávnych krajov SK8. Do októbra 2020 štát požičal mestám a obciam viac ako 72 miliónov eur. Financie dostali obce, mestá a župy, ktoré čelili výpadkom príjmov počas pandémie. Tie použili na dofinancovanie bežných výdavkov, ktoré mali a aj na prípadné plánované investície. Aj keď od marcového rokovania medzi povereným premiérom a samosprávami uplynuli týždne, splatenie pôžičiek zostáva otvorenou témou. Práve ich odpustenie by pre samosprávy znamenalo výraznú finančnú pomoc v čase pretrvávajúcej energetickej krízy.
„Rokovania so zástupcami štátu prebiehajú neustále, naposledy bolo spoločné stretnutie pred veľkonočnými sviatkami, a to v stredu 5. apríla. Postupne sa blížime k zhode aspoň na čiastočnom riešení dopadov krízy na samosprávy,“ hovorí Daniela Piršelová z Únie miest Slovenska pre Aktuality.sk. Minimálna pžiadavka samospráv je taká, aby prišlo k odkladu splatnosti na neskoršie obdobie. Rokovania označila Únia miest Slovenska za konštruktívne.
Združenie miest a obcí Slovenska zas hovorí, že požadovali plošnú finančnú pomoc, nielen pôžičky, ktoré musí zaplatiť každý, komu bola pôžička poskytnutá. „Sme jediná krajina naokolo, kde mestá a obce dostali iba pôžičky, a preto naďalej trváme na tom, aby pôžičky boli zmenené na nenávratné finančné dotácie a aby štát prispel aj ostatným miestnym samosprávam,“ uvádza vo svojom stanovisku ZMOS.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Maloobchod začal opäť klesať
6. 9. 2010
Tržby slovenských obchodníkov sa v júli, po júnovom miernom náraste opäť vrátili k poklesu, medziročne sa znížili o 1,6 %.
V šiestom mesiaci roka sa pritom tržby medziročne zvýšili o percento, pričom tento rok vykázali okrem júna rast už len v marci. Tržby v maloobchode v bežných cenách sa v júli zvýšili na 1,49 miliardy eur z júnových 1,47 mld. eur, informoval Štatistický úrad SR.
Snaha vlády znížiť deficit v budúcom roku na 4,9% HDP
3. 9. 2010
Deficit verejných financií SR by mal na budúci rok klesnúť na 4,9 % výkonu ekonomiky z tohtoročných očakávaných 7,8 %HDP.
Vyhlásil to minister financií I.Mikloš. O ďalšie percento by sa mal schodok znížiť v roku 2012, o rok neskôr má klesnúť pod trojpercentnú hranicu. Súčasná vláda chce znížiť schodok o 1,7 miliardy eur, pričom značnú časť z tejto sumy plánuje ušetriť na štátnej spotrebe. Príjmy rozpočtu by zas mali stúpnuť vďaka zmenám daňového a odvodového systému. Minister financií nevylúčil ani zvýšenie dane z pridanej hodnoty, ktorá je v súčasnosti pre väčšinu tovarov a služieb nastavená na úrovni 19 %.
Záujem o úvery medziročne klesol
2. 9. 2010
Aj keď záujem podnikového sektora o nové úvery v júli 2010 rástol, celkove ich stavy medziročne klesali.
Uviedla to vo svojom materiáli určenom členom vlády Národná banka Slovenska. Objem nových úverov podnikom rástol v júli už druhý mesiac po sebe, medziročne o 16,9 %. Na náraste sa prejavil najmä vyšší záujem o úvery na nehnuteľnosti (o 148,9 %) v dôsledku sezónnosti.
Deficit bude vyšší, ako sa predpokladalo
2. 9. 2010
Verejné financie Slovenska v tomto roku skončia pravdepodobne s vyšším deficitom, ktorý by mal dosiahnuť 7,8 % výkonu ekonomiky, než predpokladala bývala vláda.
Ešte v šiestom mesiaci úrad očakával, že schodok dosiahne 6,98 % HDP; pričom predchádzajúca vláda na tento rok naplánovala deficit vo výške 5,5 % HDP. Podľa ministerstva je časť prekročenia deficitu spôsobená objektívne. Významná časť nenaplnenia rozpočtu je však spôsobená zlou prípravou rozpočtu na rok 2010. Predchádzajúca vláda očakávala vyrovnané hospodárenie samospráv, tým však tento rok výrazne klesli príjmy. Ďalšou príčinou zhoršenia bilancie je odstraňovanie dôsledkov záplav, ktoré tento rok postihli viaceré regióny Slovenska.