Mestá a obce dlhujú štátu milióny
13. 4. 2023
Z čoho ich zaplatia, stále nevedia. Pôžičky, ktoré dostali samosprávy ešte počas pandémie, treba tento rok zaplatiť. Únia miest Slovenska hovorí, že diskusie sú stále otvorené a riešenie hľadajú.Ešte v marci mestá a obce rokovali s povereným premiérom Eduardom Hegerom o úsporných opatreniach v súvislosti s energetickou krízou, kde požadovali podporu zo strany štátu.
Diskutovali aj o splatení pandemických pôžičiek, ktoré sa vyšplhali na desiatky miliónov eur. Samosprávy ich majú zaplatiť štátu už tento rok, lenže financie na to nemajú. Práve na téme bezúročných pôžičiek sa rokovania zasekli. „Koncové stanovisko nám premiér nedal, aj keď to opakovane všetky tri organizácie (ÚMS, SK8 a ZMOS) žiadali,“ vysvetľuje pre Aktuality.sk Jozef Viskupič zo Združenia samosprávnych krajov SK8. Do októbra 2020 štát požičal mestám a obciam viac ako 72 miliónov eur. Financie dostali obce, mestá a župy, ktoré čelili výpadkom príjmov počas pandémie. Tie použili na dofinancovanie bežných výdavkov, ktoré mali a aj na prípadné plánované investície. Aj keď od marcového rokovania medzi povereným premiérom a samosprávami uplynuli týždne, splatenie pôžičiek zostáva otvorenou témou. Práve ich odpustenie by pre samosprávy znamenalo výraznú finančnú pomoc v čase pretrvávajúcej energetickej krízy.
„Rokovania so zástupcami štátu prebiehajú neustále, naposledy bolo spoločné stretnutie pred veľkonočnými sviatkami, a to v stredu 5. apríla. Postupne sa blížime k zhode aspoň na čiastočnom riešení dopadov krízy na samosprávy,“ hovorí Daniela Piršelová z Únie miest Slovenska pre Aktuality.sk. Minimálna pžiadavka samospráv je taká, aby prišlo k odkladu splatnosti na neskoršie obdobie. Rokovania označila Únia miest Slovenska za konštruktívne.
Združenie miest a obcí Slovenska zas hovorí, že požadovali plošnú finančnú pomoc, nielen pôžičky, ktoré musí zaplatiť každý, komu bola pôžička poskytnutá. „Sme jediná krajina naokolo, kde mestá a obce dostali iba pôžičky, a preto naďalej trváme na tom, aby pôžičky boli zmenené na nenávratné finančné dotácie a aby štát prispel aj ostatným miestnym samosprávam,“ uvádza vo svojom stanovisku ZMOS.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Přijímání ukrajinských zaměstnanců českými firmami trvá příliš dlouho
5. 3. 2018
Od srpna 2016 mohou firmy ve zrychleném řízení přijímat pracovníky z Ukrajiny. Zatímco podle tradičních postupů vyřízení dlouhodobého pracovního povolení pro Ukrajince trvalo déle než rok, Režim Ukrajina proceduru zkrátil zhruba na šest měsíců.
Právě dlouhé lhůty jsou podle Michaely Macharik jedním z důvodů, proč si někteří Ukrajinci svou cestu do Česka rozmyslí a nakonec vycestují do jiné země, kde je procedura jednodušší. Jako příklad uvádí Polsko, které má výrazně pružnější pravidla, co se týče náboru lidí z ciziny. "Polsko takto vydává milion povolení ročně," dodává. Ministerstvo zahraničí se letos kvóty rozhodlo navýšit. Nově tak bude možné za rok vyřídit až dvojnásobek žádostí. Možnost využít Režimu Ukrajina však i nadále nebudou mít všechny společnosti. "Já říkám, že zrychlené řízení mají některé firmy za odměnu," uvádí Macharik. V okamžiku, kdy je firma do programu zařazena, na řadě jsou ukrajinští zájemci o práci v dané firmě. Ti musí čekat, než dostanou termín schůzky na konzulátu ve Lvově. Na místo se pak musí dostavit se všemi potřebnými dokumenty, na základě kterých mohou obdržet zaměstnaneckou kartu. Po této fázi, která zabere zhruba čtyři měsíce, běží šedesátidenní lhůta, v rámci které žádost posuzuje ministerstvo vnitra. Pokud úředníci v určité fázi procesu objeví v žádosti nesrovnalost, může se tím celý proces prodloužit. Některé firmy na pracovníky z Ukrajiny nedosáhnou, přestože formálně splňují veškeré požadavky. Důvodem je, že se Režim Ukrajina vztahuje pouze na určitý druh pracovníků. V takovém případě musí společnosti žádat o zaměstnance v rámci tradičního a dlouhého procesu. "V rámci Režimu Ukrajina například není možné do Česka přivést uklízečky," uvedla na workshopu Macharik. Z převážné části podle ní Ukrajinci míří do výrobních závodů, kde zastávají pozice montážních dělníků, obráběčů kovů či svářečů.
Slovensko je prvou krajinou, kde Google uvádza v inovatívnej podobe platbu mobilom
5. 3. 2018
Na vyše 43 tisíc predajných miestach na Slovensku možno od štvrtka platiť mobilom prostredníctvom služby Google Pay. Od 28. februára je táto služba dostupná pre zákazníkov Slovenskej sporiteľne, mBank, Poštovej banky, J&T Banky a čoskoro sa pripoja aj zákazníci 365.bank. Ako uviedli pri príležitosti spustenia tejto služby predstavitelia Googlu, Slovensko je prvou krajinou, kde ju Google uvádza v inovovanej podobe pod značkou Google Pay, predtým známou pod názvom Android Pay.
Na vyše 43 tisíc predajných miestach na Slovensku možno od štvrtka platiť mobilom prostredníctvom služby Google Pay. Od 28. februára je táto služba dostupná pre zákazníkov Slovenskej sporiteľne, mBank, Poštovej banky, J&T Banky a čoskoro sa pripoja aj zákazníci 365.bank. Ako uviedli pri príležitosti spustenia tejto služby predstavitelia Googlu, Slovensko je prvou krajinou, kde ju Google uvádza v inovovanej podobe pod značkou Google Pay, predtým známou pod názvom Android Pay. Služba funguje na telefónoch a tabletoch, ktoré sú vybavené operačným systémom Android 4.4 alebo vyšším a podporujú technológiu NFC. Tento nový spôsob platenia môžu od 28. februára využívať všetci držitelia platobných kariet Mastercard a Visa vydaných bankami. "Viac ako 80 % Slovákov, ktorí vlastnia smartfón, využíva operačný systém Android, preto verím, že nová služba Google Pay má naozaj potenciál osloviť široké masy. A presne takto si v našej banke predstavujeme moderné digitálne bankovníctvo – užitočné riešenia, ktoré môže využívať čo najviac ľudí. Navyše, klientom dokážu priniesť pozitívne emócie pri každodennom bankovaní, čo je pre nás veľmi dôležité," povedal Zdeněk Románek, člen predstavenstva Slovenskej sporiteľne zodpovedný za retailové bankovníctvo. "Sme presvedčení o tom, že vďaka novým technológiám dokáže byť banka užitočná 365 dní v roku. Našim klientom chceme aj takto uľahčiť život, a to hneď od začiatku nášho fungovania. Ako "mobile first" banka vidíme práve v mobilných platbách veľký potenciál," zdôraznil Marek Šupa, výkonný riaditeľ 365 banky. Inovácie v oblasti platieb sa u slovenských klientov pritom doteraz osvedčili. Príkladom sú bezkontaktné technológie, ktoré v roku 2016 predstavovali takmer 40 percent všetkých platieb. Zahraničné prieskumy pritom hovoria aj v prospech platenia telefónom, keďže šesť z 10 ľudí chce používať inteligentné zariadenia takmer v každej oblasti svojho života, vrátane platieb. "Sme presvedčení, že v horizonte niekoľkých rokov vystrieda využívanie internetového bankovníctva práve mobil. Google Pay je ďalším krokom k budúcnosti, kde ľudia pomyselne nosia svoju banku stále pri sebe – teda v telefónoch," uviedol Robert Chrištof, generálny riaditeľ mBank pre Slovenskú republiku.
Pozostalí po živnostníkovi – ekonomické dopady
2. 3. 2018
Zánik živnostenského oprávnenia v dôsledku smrti živnostníka v zmysle § 57 ods.1 písm. a) zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v z.n.p. (ďalej iba „živnostenský zákon“) je potrebné chápať ako jeden so spôsobov tzv. zániku živnostenského oprávnenia so zákona.
K zániku živnostenského oprávnenia v tomto prípade dochádza však len za predpokladu, že v živnosti nepokračujú dedičia alebo správca dedičstva. Predovšetkým treba uviesť, že úmrtím daňovníka, ktorý vykonával podnikateľskú činnosť a poberal z nej príjmy podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“) dochádza pre účely dane z príjmov k skončeniu poberania príjmov z podnikania. V nadväznosti na toto konštatovanie v zmysle § 17 ods. 9 zákona o dani z príjmov platí, že za skončenie podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu je okrem iných skutočností potrebné rozumieť aj skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu.
Pošta ide spolupracovať s Číňanmi, chce doručovať viac balíkov
2. 3. 2018
Štátna akciová spoločnosť podpísala memorandum s dvomi cargo firmami - Raise International a YTO Express Group. Na Slovensko môže začať prúdiť v blízkom čase viac balíkov z Ázie.
Zabezpečiť to majú dve čínske spoločnosti, s ktorými stopercentná štátna akciovka Slovenská pošta podpísala memorandum. Konkrétne ide o spoločnosť YTO Express Group a Raise International. V najbližších mesiacoch by s nimi pošta mala podpísať aj konkrétne zmluvy. Obe čínske firmy chcú podľa riaditeľa Slovenskej pošty Róberta Gálika preniknúť na európsky trh spracovania a logistiky. „Stali sme sa ich výlučným partnerom. Sľubujeme si od toho milióny zásielok, ktoré budú doručované a spracované v krajinách strednej a východnej Európy vrátane štátov Európskej únie,“ povedal pre SME Gálik. Ešte v tomto polroku by mohli listy či balíky chodiť ľuďom aj popoludní. Slovenská pošta by v najbližších mesiacoch chcela spustiť popoludňajšie doručovanie.