Starého osla neprerobíš. Ani mladého somára neprerobíš. Napriek tomu sa každý každého snaží preinačiť na svoj obraz.

Ak sa človek prestane mať na pozore, môže prísť nielen o živobytie, ale i o život.

Keď nemáš nič, zle je, keď máš priveľa, je ešte horšie.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Ľahšie je zmeniť výzor sto ľudí ako povahu jedného z nich.

Klamstvo, ktoré sa nedá dokázať, má cenu pravdy.

Len somár sa snaží o to, na čo nemá, bežať ako kôň.

Aby argument mohol byť akceptovaný, musí byť vyjadrený holou vetou a už na prvý pohľad musí byť jasné, že je nevyvrátiteľný.

Čím menší vplyv máš, tým dlhšie ťa nechajú čakať.

Ľudia v akomkoľvek systéme nerobia to, čo im systém prikazuje.