Murphy radí
Murphyho zákonník
Ak si vyhádate v zmluve zmenu troch pre vás nevýhodných odstavcov, po podpise zmluvy zistíte, že zostal ešte jeden, ďaleko nevýhodnejší ako tie tri predchádzajúce.
Dve za sebou idúce rany osudu sú vždy len predzvesťou začiatku.
Všetky cesty vedú niekam, ale ani jedna tam, kam práve chcete.
(Murphyho zrnká II)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
To čo chceme, je vždy o pár centimentrov ďalej, ako dosiahneme.
Umenie nie je upútať na seba pozornosť, ale vyhnúť sa následkom.
Dobrého veľa nebýva, zato zlé prichádza v húfoch.
(Murphyho zákony v bájkach)
Kapitola: Murphyho desatoro
4. Všetko na svete funguje len preto, aby sa to najnevhodnejšom okamihu mohlo pokaziť.
1. Nič nie je v živote také dobré, ako sa to zdá na prvý pohľad.
10. Po tom, ako sa veci zmenia zo zlého na horšie, sa začne všetko samo od seba opakovať.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Murphyho rady
Myslieť proti svojej dobe je príznakom odvážneho ducha. Ale povedať to, je dôkazom hlúposti.
Žena si myslí, že zmyslom života je láska, muž si myslí zmyslom života je práca.
Jasná myseľ je neklamným príznakom slabej pamäte.
(Murphyho zrnká II)
Oheň a voda
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)