Murphy radí
Murphy v parlamente
Zákon delenia zodpovednosti: Nikdy sa nevie s určitosťou, ktorý politik hovorí pravdu, ale vždy sa vie, kto ponesie zodpovednosť.
Zákon objektívneho zaradenia: Kto vie robiť, ten robí. Kto nevie poriadne robiť, ten učí. Kto nevie poriadne robiť, ani poriadne učiť, ten riadi. Kto nevie ani poriadne robiť, ani učiť, ani riadiť, ten ide do politiky.
Zákon prirodzeného výberu: Poslanci vždy schvália tú najhoršiu verziu zákona.
(Murphyho zákonník)
Veci sa kazia
Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.
Čo majú spoločné ojazdené auto a vlastná manželka? Oboje spoľahlivo slúži, ale v spoločnosti sa s tým človek radšej nechváli...
(Murphyho zrnká II)
Murphy a byrokrati
Základný zákon byrokracie hovorí, že: Čo nie je na papieri, to neexistuje.
Prázdny stôl prináša pocit úľavy a tušenie, že sa blíži katastrofa.
Neexistuje byrokrat, ktorý by vyvinul nejaké úsilie, aby dokázal, že sa mýli.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Zákony odkladania
Skoro do všetkého je ľahšie sa zamiešať, ako sa z toho vymotať.
Odkladanie, ktoré vydrží až dovtedy, kým sa úloha nestane nepotrebnou, môže celkom vylúčiť nutnosť pracovať.
Odkladanie vylučuje nudu – ten, kto všetko odkladá, nemá nikdy pocit, že nemá čo robiť.
(Murphyho Zbierka zákonov)