Najvýhodnejšia príležitosť prichádza vždy v najnevhodnejšej chvíli.

Tam, kde múdry potrebuje odvahu, hlúpemu stačí šťastie.

Dobre vyšliapané chodníky nikam nevedú a na nevyšliapaných si už nejeden vykrútil krk.

Odkladanie práce nás väčšinou ochráni od vyrušovania (napr. od poverenia inými úlohami).

Odkladanie vylučuje nudu. Ten, kto všetko odkladá, nemá nikdy pocit, že nemá čo robiť.

V dnešnom pretechnizovanom svete vraj existujú iba tieto dva typy ľudí: 1. Tí, ktorí rozumejú tomu, čo nemôžu riadiť. 2. Tí, ktorí riadia to, čomu nerozumejú.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Riadiť vlastný čas znamená snažiť sa sledovať, na čo venujete to málo času, o ktorom môžete sám rozhodovať.

Hlavným prínosom odborného pracovníka nie je produkcia hmotných vecí, ale generovanie nových myšlienok a odovzdávanie znalostí.

Opakujúca sa kríza je dôkazom nedbalosti a lenivosti šéfa.