Murphy radí
Človek a hlúposť
Iba dve veci sú nekonečne veľké: vesmír a ľudská hlúposť. Avšak zatiaľ sa podarilo dokázať len to druhé.
Hlúposť je dedičná, môžete ohlúpnuť z vlastných detí.
Nech sa snažíte akokoľvek, to, čo nakoniec dosiahnete, je pochvala od hlupáka a výsmech od múdreho.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Človek očami klasikov
Never prítomnému šťastiu.
Kto odrazu naháňa dvoch zajacov, nielenže nechytí jedného z nich, ale často nechytí ani jedného.
Riadny tovar ľahko nájde kupca, aj keď bude na nenápadnom mieste.
(Myšlienky bez cla)
Typy ľudí - VI. večer
Ak sa dá nejaká myšlienka realizovať po tom, ako úspešne prešla cez schvaľovaciu mašinériu, potom sa ju vôbec neoplatí realizovať.
Odkladanie vylučuje nudu. Ten, kto všetko odkladá, nemá nikdy pocit, že nemá čo robiť.
Kto nevie a nechce sa učiť, je šéfom.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Láska a sex
Bohužiaľ, dnes - po prvýkrát v histórii ľudstva - je sex pre človeka nebezpečnejší ako cigaretka potom.
Včera platilo, že poriadny muž nerobí nič polovičato - dnes nestačí, ani keď to robí naplno!
Aj keď naraz privediete deväť žien do iného stavu, aj tak sa po mesiaci nestanete šťastným otcom. Zato pokus to môže byť zaujímavý.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Dobrá rada stojí groš
S gordickým uzlom sa trápili mnohí – a nič. Až prišiel jeden, ktorý si nelámal hlavu hlúposťami a problém rozpletenia uzla zmietol zo sveta jednou ranou dobre nabrúseného meča. Zdá sa, že keby viacerí nasledovali jeho príklad, bol by život oveľa jednoduchší.
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
(Zrnká úsmevu)