Lehota úradu práce k žiadosti o súhlas s výpoveďou
30. 5. 2022
Od 1. 4. 2022 je účinná novela č. 82/2022 Z. z. Zákonníka práce a novela zákona o službách zamestnanosti (v článku II. tejto novely), ktorá mení a upravuje postup pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa so zamestnancom so zdravotným postihnutím.
Podľa pôvodnej právnej úpravy mal príslušný úrad práce lehotu na vyjadrenie k výpovedi zamestnanca so zdravotným postihnutím 30 až 90 dní, po novom na to bude mať úrad práce len sedem pracovných dní.
Ak úrad práce do siedmich pracovných dní nezaujme stanovisko k výpovedi, bude sa to považovať za súhlas s výpoveďou pre zdravotne postihnutého zamestnanca. To znamená, že novelou došlo k výraznému skráteniu 30-dňovej lehoty na udelenie súhlasu príslušným úradom práce na 7 dní odo dňa doručenia žiadosti a po márnom uplynutí lehoty nastane fikcia udelenia súhlasu. Uvedené vyplýva z ust. § 70 ods. 10 novely zákona o službách zamestnanosti: „Ak úrad v lehote na vybavenie žiadosti nevydal rozhodnutie, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým udelil súhlas zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, alebo na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím. Za deň doručenia rozhodnutia sa považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti.” Podľa prechodného ustanovenia § 72at novely zákona konania začaté začaté pred 1. aprílom 2022, ktoré neboli právoplatne ukončené, sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2022.“
S účinnosťou od 1. 4. 2022 je zamestnávateľ zároveň povinný bezodkladne oznámiť zamestnancovi so zdravotným postihnutím, že podal na úrad práce žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu so skončením jeho pracovného pomeru.
K
Pripravované zmeny zákona o cenách od 1. 3. 2019
13. 2. 2019
Cieľom novely zákona o cenách je nastaviť jasné pravidlá pre dohodovanie cien v prípade, ak jedným z účastníkov (väčšinou ide o osobu kupujúceho) je subjekt vo výhodnejšom hospodárskom postavení.
Zároveň sa do zákona zavádza nový pojem „obchodná prirážka“, ktorá súvisí s ďalším predajom nakúpeného tovaru a ktorá je dôležitým pojmom pre porovnanie korektnosti prístupu obchodníka ku svojim dodávateľom. Novelou zákona sa dáva taktiež kompetencia Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky kontrolovať cenovú disciplínu v oblasti cien potravinárskych výrobkov. Novela zákona tak reaguje na zneužívanie ekonomickej sily jedného z účastníkov obchodného vzťahu, ktoré sa v obchodných vzťahoch najmä pri predaji potravinárskeho tovaru vyskytuje stále častejšie.
Štátny fond rozvoja bývania
11. 2. 2019
Štátny fond rozvoja bývania patrí k významným nástrojom podpory rozvoja bývania. Prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania štát dlhodobo podporuje financovanie priorít, ktoré sú premietnuté v štátnej bytovej politike pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu.
V súčasnosti jeho podpora smeruje predovšetkým do oblasti podpory obstarávania nájomných bytov a do obnovy bytových budov. Záujem o tento nástroj je dôkazom, že aj pri existujúcich nastavených podmienkach patrí k významným prvkom zvyšovania kvality a dostupnosti bývania pre široký okruh žiadateľov.
Cieľom novely zákona je zaviesť výraznejšiu podporu pre mladé začínajúce rodiny, ktoré nie sú natoľko solventné, aby si mohli dovoliť obstarať nové bývanie. Ide o mladých manželov do 35 rokov, ktorí uzavreli manželstvo najviac 12 mesiacov pred podaním žiadosti o poskytnutie podpory určenej na obstaranie aj staršieho bytu v bytovom dome alebo v rodinnom dome. Obstaranie staršieho bytu môže byť riešením pre mladomanželov a súčasne môže podporiť rozvoj vo vidieckych lokalitách. Tento úver bude poskytnutý za štandardných podmienok ako je v prípade manželov, avšak s tým zvýhodnením, že prvých 15 000 eur z úveru bude poskytnutých s výhodnejšou úrokovou sadzbou.
Pre mladomanželov sa ďalšej navrhuje zavedenie nového účelu podpory bývania, a to možnosť poskytnúť zvýhodnený úver na stavebnú úpravu staršieho bytu v bytovom dome alebo rodinnom dome, čím sa sleduje zámer zlepšenia kvality ich bývania. Na takýto účel bude možné poskytnúť zvýhodnený úver, pričom prvých 15 000 eur z maximálnej výšky 30 000 eur možno poskytnúť s výhodnejšou úrokovou sadzbou.
Zámerom zmien zákona od 1. 7. 2019 je pomôcť mladým rodinám osamostatniť sa, zjednodušiť im finančne možnosť mať deti a podporovať tak pôrodnosť a demografický rast populácie na Slovensku. Na základe tejto zmeny zákona tak mladomanželia budú môcť dostať úver vo výške 15 000 eur na 15 rokov s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 1% fixovanou počas celej doby úveru. Zároveň pri narodení dieťaťa možno odpustiť 2 000 eur z výšky istiny úveru, pričom maximálna suma, ktorá môže byť takto odpustená z istiny úveru, je 6 000 eur. Návrh je tak jednoznačne smerovaný na podporu rodiny a detí.
Ďalším cieľom novely zákona je podpora obnovy bytového fondu na celom Slovensku. Najmä v obciach na vidieku existuje veľký počet starších rodinných domov, z ktorých mnohé sú už dnes neobývané. Možnosť rekonštrukcie takýchto starších rodinných domov môže zatraktívniť bývanie v obciach, čo podporí i rozvoj na vidieku.
Na trhu práce bude do roku 2023 potrebných pol milióna ľudí
11. 2. 2019
Do konca roka 2023 bude slovenský trh práce dodatočne potrebovať takmer pol milióna zamestnancov. Najviac nových ľudí budú naberať podniky z oblasti priemyslu a obchodu. Absolventi prichádzajúci na trh práce však nepokryjú dopyt po pracovnej sile, ktorý vznikne.
Vyplýva to zo zverejnených dát na novom webe rezortu práce, ktorý sa venuje trendom na trhu práce. Ministerstvo web spustilo v spolupráci s agentúrou Trexima. V rokoch 2016 a 2017 na trhu práce rástol počet zamestnancov o viac ako 50 000 ročne. Tento trend by mal pokračovať aj v tomto roku. "Od roku 2020 sa očakáva, že expanzia bude v dôsledku prehrievania ekonomiky mierne spomaľovať, stále však bude na vysokých úrovniach. Náhrada pracovných síl bude dominovať pri tvorbe pracovných príležitostí a jej podiel na potrebách trhu práce bude každoročne do roku 2023 narastať," informuje portál. Až 61 percent dodatočných pracovných príležitostí bude vytvorených odchodom zamestnancov z trhu práce, najčastejšie do dôchodku. "Je to spôsobené očakávaným postupným utlmovaním ekonomickej expanzie, ktorá je v súčasnosti na historických maximách a odchodom silných povojnových populačných ročníkov z trhu práce práve v období najbližších šiestich rokov," uvádza portál. Z hľadiska krajov bude do roku 2023 potrebných 90 000 ľudí v Bratislavskom kraji, za ním nasleduje Nitriansky kraj, ktorý bude potrebovať 71 000 ľudí. "V ostatných krajoch bude štruktúra potrieb trhu práce vyrovnanejšia, a to od 62 000 ľudí v Trnavskom kraji po 53 000 osôb v Banskobystrickom kraji," priblížil web.
Ochrana verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov
11. 2. 2019
Od poslednej novelizácie ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov sa evidujú viaceré pokusy o jeho novelu, ktoré však skončili vždy neúspešne. Ochrana verejného záujmu je súčasne terčom neustáleho záujmu spoločnosti o čo najlepšiu úpravu právneho rámca tejto problematiky.
Novela ústavného zákona vychádza z požiadaviek na sprísnenie podmienok ochrany verejného záujmu a má snahu splniť i ďalšie požiadavky spoločnosti v tejto oblasti, ktoré možno formulovať do nasledovných bodov:
- požiadavka na rozšírenie okruhu verejných funkcionárov tak, aby v ňom boli zahrnuté všetky verejné funkcie, v ktorých sa nakladá s finančnými prostriedkami štátu,
- požiadavka na sprecizovanie povinností verejných funkcionárov pri ochrane verejného záujmu a odstránenie doterajších vád ústavného zákona, ktoré vyplynuli predovšetkým z praxe a judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky,
- požiadavka na odstránenie v nedostatkoch doterajšej právnej úpravy ochrany verejného záujmu, ktoré vyplynuli z návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Skupinou štátov proti korupcii (GRECO) pre Slovenskú republiku,
- požiadavka na odstránenie nedostatkov doterajšej právnej úpravy, predovšetkým v oblasti formy oznámení funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov podľa čl. 7 ústavného zákona, ako súvisiacich nedostatkov oznámení po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie podľa čl. 8 ústavného zákona,
- požiadavka na odstránenie procesnoprávnych nedostatkov konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov v čl. 9 a čl. 10 ústavného zákona,
- doriešenie vzťahu konania podľa čl. 9 a čl. 10 ústavného zákona k správnemu poriadku,
- požiadavka na zosúladenie doterajšieho textu ústavného zákona s právnymi predpismi na ochranu osobných údajov, ako aj právnych predpisov upravujúcich používanie elektronické prostriedky vo verejnej správe (zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)