Hnev bráni duchu poznať pravdu.

Dať sa oklamať raz je nepríjemné, dva razy hlúpe a tri razy až hanebné.

Koho šťastena rozmaznáva, príde o rozum.

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Vec sa nakoniec nepodarí kvôli tomu, čo bolo vo vašich informáciách označené ako nemožný jav.

Veľké peniaze sa strážia samy. Ale drobáky si musí človek strážiť sám.

To, čo sa dá predvídať na základe dostupných informácií, nikdy nenastane.

Skomplikovať veci je jednoduché, ale zjednodušiť ich je náramne zložité.

Každá organizácia si udržuje určitý počet miest pre neschopných.

V každej organizácii sa vždy nájde niekto, kto dobre pozná pozadie jej fungovania.