Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Pýtajú sa žobráka: „Čo sa nosí najťažšie?“ „Prázdny mešec“, odpovedá žobrák bez váhania.

Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?

Pred ohňom sa dá ujsť, ale nie pred problémom.

Kto čaká, ten sa dočká (ale to je bez záruky).

To, že je dnes najhoršie, ešte nezaručuje, že zajtra nebude ešte horšie. Dokonca je to skoro isté.

To, že ide o život, človek pozná vždy až vtedy, keď už je neskoro.

Zákruta na ceste ešte vždy neznamená koniec cesty. Ibaže by ste to nezvládli.

Najlepšie je nerobiť nič a pripravovať sa na to, že bude horšie.

Muž nemôže mať všetko - aj teplú večeru, aj vernú manželku.

Predtým ako nájdete krásneho princa, musíte pobozkať veľa žiab.

Muž obyčajne vďačí za svoj úspech prvej manželke. A za druhú manželku vďačí svojmu úspechu.