Lehota úradu práce k žiadosti o súhlas s výpoveďou
30. 5. 2022
Od 1. 4. 2022 je účinná novela č. 82/2022 Z. z. Zákonníka práce a novela zákona o službách zamestnanosti (v článku II. tejto novely), ktorá mení a upravuje postup pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa so zamestnancom so zdravotným postihnutím.
Podľa pôvodnej právnej úpravy mal príslušný úrad práce lehotu na vyjadrenie k výpovedi zamestnanca so zdravotným postihnutím 30 až 90 dní, po novom na to bude mať úrad práce len sedem pracovných dní.
Ak úrad práce do siedmich pracovných dní nezaujme stanovisko k výpovedi, bude sa to považovať za súhlas s výpoveďou pre zdravotne postihnutého zamestnanca. To znamená, že novelou došlo k výraznému skráteniu 30-dňovej lehoty na udelenie súhlasu príslušným úradom práce na 7 dní odo dňa doručenia žiadosti a po márnom uplynutí lehoty nastane fikcia udelenia súhlasu. Uvedené vyplýva z ust. § 70 ods. 10 novely zákona o službách zamestnanosti: „Ak úrad v lehote na vybavenie žiadosti nevydal rozhodnutie, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým udelil súhlas zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, alebo na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím. Za deň doručenia rozhodnutia sa považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti.” Podľa prechodného ustanovenia § 72at novely zákona konania začaté začaté pred 1. aprílom 2022, ktoré neboli právoplatne ukončené, sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2022.“
S účinnosťou od 1. 4. 2022 je zamestnávateľ zároveň povinný bezodkladne oznámiť zamestnancovi so zdravotným postihnutím, že podal na úrad práce žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu so skončením jeho pracovného pomeru.
K
Vláda zdaní luxus o dva roky
29. 4. 2013
Vláda možno prehodnotí aj poberanie rodinných prídavkov.
Zdaňovanie nehnuteľností na základe cenových máp je komplikovaná téma a nový systém nebude realitou skôr ako v roku 2015.
Jedným z dôvodov je skutočnosť, že si ľudia v minulosti postavili množstvo pomerne veľkých rodinných domov. Vyššie dane by sa však nemali vzťahovať na všetkých, ale iba tých s naozaj luxusnými nehnuteľnosťami.
Vláda možno v budúcnosti prehodnotí poskytovanie rodinných prídavkov na deti.
Dlh na obyvateľa máme vyšší ako Česi aj Poliaci
29. 4. 2013
Ešte v roku 2010 sme mali z krajín V4 najnižší dlh na jedného obyvateľa.
Verejný dlh Slovenska dosiahol za minulý rok 6892 eur na jedného obyvateľa, čo predstavuje medziročný nárast zhruba o 600 eur.
Dlh pripadajúci na jedného Poliaka predstavoval vlani 5648 eur, na Čecha 6657 eur a na Maďara 7689 eur.
Priemer celej Únie dosiahol v roku 2012 úroveň 21.863 eur a v rámci krajín platiacich eurom to bolo 25.838 eur.
Pri porovnaní s výkonom ekonomiky sa verejný dlh Slovenska vlani vyšplhal na 52,1 % HDP.
Prvýkrát tak prekročil hranicu 50 %, ktorú určuje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.
Domácnostiam hrozí drahšie teplo
24. 4. 2013
Slovenským domácnostiam, ktoré plynom aj vykurujú, hrozia vyššie účty.
Nový akcionár v SPP, sa dohaduje s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví na zvýšení taríf pre domácnosti, ktoré plynom aj kúria. Matke SPP, ktorá plyn dodáva, hrozí v tomto roku strata desiatok miliónov eur práve v segmente domácností. A práve vyššie ceny by ju mali pomôcť znížiť.
Ak sa vláda matku rozhodne kúpiť, bude musieť okrem 60 miliónov za akcie podniku zaplatiť aj straty SPP. Na druhej strane by mala úplne pod kontrolou ceny plynu.
Ľudí bez práce mierne ubudlo
23. 4. 2013
Nezamestnanosť v marci klesla o tri stotiny percentuálneho bodu.
Ľudí bez práce v marci bolo opäť o niečo menej. Kým vo februári bola nezamestnanosť na úrovni 14,71 percenta, o mesiac neskôr klesla o tri stotiny percentuálneho bodu. Prácu si našla necelá 6-tisícka ľudí.