Lákali na výhodné investície, za čo dostali pokutu od NBS
29. 5. 2024
Národná banka Slovenska dlhodobo upozorňuje ľudí, aby v prípade záujmu o investovanie na finančných trhoch dôkladne zvážili, s akými firmami vstúpia do zmluvného vzťahu, a overili si, či majú potrebné povolenie.
Družstevníci zo Salus Populi vyprodukovali miliónové straty: Družstvo Salus Populi niekoľko rokov pôsobilo na našom trhu a lákalo ľudí na spoločné investovanie. Na tieto praktiky upozornila ešte v roku 2021 Národná banka Slovenska (NBS), ktorá u nás vykonáva dozor nad finančným trhom.
Už vtedy NBS informovala, že toto družstvo nemá od nej potrebné povolenie, ktoré by ho oprávňovalo k činnosti. Investičná spoločnosť však v reakcii uviedla, že komunikuje s centrálnou bankou od počiatku svojho fungovania a povolenie nepotrebuje. Svoje tvrdenie opierala o právny posudok, v ktorom sa tvrdilo, že Salus Populi nespadá do regulácie.
NBS dlhodobo upozorňuje ľudí, aby v prípade záujmu o investovanie na finančných trhoch dôkladne zvážili, s akými firmami vstúpia do zmluvného vzťahu, a overili si, či majú potrebné povolenie.
Celý spor medzi regulátorom a družstvom Salus Populi vyvrcholil v marci tohto roka, keď mu udelil 20-tisícovú pokutu, ktorú nakoniec aj zaplatilo. Dôvodom uloženia pokuty je porušenie zákona o kolektívnom investovaní. Družstvo podľa národnej banky neoprávnene vykonávalo činnosť bez jej povolenia. Zároveň družstvu nariadila ukončiť nepovolenú činnosť.
Vedenie Salus Populi najnovšie na svojom webe uvádza, že „neposkytuje investičné služby, investičné poradenstvo a ani nevykonáva žiadnu činnosť spadajúcu pod dohľad Národnej banky Slovenska“.
Okrem toho o sebe družstvo tvrdí, že sú skupina ľudí, ktorá pre seba spoločne nakupuje rôzne aktíva s potenciálom rastu na základe aktuálnych trendov...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Slováci využili spotrebné úvery na maximum
1. 2. 2018
Život na dlh Slovákom zachutil, aj vplyvom nízkych úrokových sadzieb si vlani požičali na spotrebu 3,2 miliardy eur, čo je nový rekord. V prípade hypoték ide o druhý najsilnejší rok, úspešnejší bol len rok 2016. Vlani banky poskytli na bývanie o takmer štvrtinu menej. Dôvodom bolo predzásobenie úvermi, než začali platiť prísnejšie pravidlá regulátora, i možnosť výhodne refinancovať hypotéku už počas refixácie, ktorá vstúpila do platnosti v marci 2016.
„Slovensko patrí medzi krajiny s najrýchlejšie rastúcim objemom spotrebných úverov,“ potvrdil analytik Slovenskej bankovej asociácie Marcel Laznia. Rýchlejšie rastú už len krajiny južnej Európy, ako napríklad Španielsko alebo Portugalsko. Za nadmerným zaťažením stojí optimizmus z rastúcej ekonomiky a ultra lacné úvery. Od januára tohto roku začala preto Národná banka Slovenska utlmovať poskytovanie spotrebných úrokov. Regulátor tým chce docieliť rovnováhu medzi výškou splátok a finančnou situáciou dlžníkov.
Život Slovákov na dlh pokoril nový rekord
31. 1. 2018
Minulý rok si Slováci od bánk požičali na bežnú spotrebu vyše 3,2 miliardy eur. Pre porovnanie, v roku 2009 to bolo takmer štvornásobne menej. Vyplýva to z údajov NBS za segment domácností a neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam.
Situácii pomáhajú najmä priaznivé úroky, priemerná výška sadzby sa v novembri po prvýkrát dostala pod osem percent, v decembri bola opäť nad touto hranicou. V roku 2009 si Slováci pri tomto type úverov požičiavali za viac ako 14 percent. Objem nových úverov na spotrebu rastie nepretržite od zavedenia eura. V prípade hypoték sa však tendencia otočila. Historicky najsilnejší bol rok 2016, vlani banky na bývanie požičali o takmer štvrtinu menej, hoci december bol najsilnejším mesiacom roka. Priemerná úroková sadzba pritom stále klesá. Za nižším záujmom o hypotéky sú viaceré faktory.V roku 2016 začalo platiť takzvané Belavého percento. Poslanecký návrh ohraničil poplatok za predčasné splatenie hypotéky počas fixácie úrokovej sadzby na jedno percento. Hneď po platnosti využili klienti takzvanú úrokovú turistiku, keď nižšiu sankciu za predčasný odchod masívne využili na zmenu banky. Takisto sa prejavilo postupné sprísňovanie podmienok pre poskytovanie hypoték zo strany regulátora. Dlžníci sa poponáhľali so zabezpečením financovania, než začnú platiť nové pravidlá. Aj preto sú čísla za rok 2016 výrazne vyššie ako vlaňajšie.
Samosprávy schválili rozpočty, až potom prišla nová povinnosť
29. 1. 2018
V tomto roku plánuje štát vyčleniť na sociálne služby o 50 miliónov viac ako vlani, takmer 150 miliónov. Novela zákona však hovorí, že peniaze sa môžu použiť iba na platy, ostatné prevádzkové náklady pripadli obciam a mestám. Tie tvrdia, že sa na novú situáciu pripraviť nestihli, novela bola prijatá iba v novembri.
Zmena najviac zasiahla práve denné stacionáre a ambulantné služby, upozornila Helena Šuvadová, štatutárna zástupkyňa zariadenia pre seniorov OZ Monika v Močenku. „Nie je prechodné obdobie, aby sa každý, koho sa týka táto novela, pripravil na vážne zmeny. Čoraz viac vidieť obrovské problémy s jej uskutočňovaním,“ vysvetlila a dodala, že podľa platného usmernenia obce a mestá sú povinné dofinancovať prevádzkové náklady, mnohé však spomínajú dôvody, prečo tak nemôžu urobiť. Samosprávy totiž často nie sú pripravené zvládnuť nové nároky vo financovaní – keď sa rozpočty tvorili a odsúhlasovali, zákon ešte nebol schválený. Dôsledok je, že zariadenia nemajú na prevádzku ani na platy. Riaditeľka stacionára v Lučenci Margaréta Žigová dodala, že viaceré mestá a obce už dávnejšie avizovali, že na zmeny nebudú mať financie.
Slovensko ako krajina mladých podnikateľov. V rámci EÚ ich má viac len Luxembursko
26. 1. 2018
Slovensko sa vyznačuje výraznejším zastúpením mladších vekových kategórií podnikateľov v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie (EÚ) a nízkym zastúpením starších vekových skupín v podnikaní. Poukazuje na to analýza Slovak Business Agency (SBA), ktorá spracúva údaje zo Štatistického úradu (ŠÚ) SR a Eurostatu.
Charakteristickým pre posledné spracované obdobie roku 2016 bol pokračujúci nárast zastúpenia podnikateľov vo veku menej ako 30 rokov. Ich počet sa zvýšil z 13,1 percent v roku 2015 o 0,8 percentuálneho bodu (p. b.) v nasledujúcom roku. V porovnaní s vybranými krajinami EÚ má Slovensko vyššie zastúpenie podnikateľov v mladších vekových skupinách. Z celkového počtu podnikateľov v SR bolo na základe údajov Eurostatu 12,8 percent vo veku od 15 do 29 rokov, čo je o 4,8 p. b. viac ako v EÚ. Vekovú kategóriu 30 až 39-ročných predstavovalo 27,3 percent, a teda o 6,7 p. b. viac ako v EÚ. Vo veku od 40 až 49 rokov na Slovensku v roku 2016 podnikalo 30,8 percent, čo prevyšuje hodnoty EÚ o 2,0 p. b. Najvyššie zastúpenie mladých podnikateľov vo veku do 29 rokov v rámci EÚ bolo zaznamenané v Luxembursku (14,2 percent) a hneď za ním nasledovalo Slovensko s 12,8 percent, ktoré v tejto kategórii vedie aj v rámci krajín V4. V Poľsku podiel mladých podnikateľov dosiahol 8,7 percent, v Česku 8,3 percent a v Maďarsku 5,6 percent.
Starší podnikajú menej.Spomedzi porovnávaných krajín dosiahlo Slovensko najnižšie zastúpenie v kategórii nad 50 rokov. V SR bolo podľa údajov vo veku 50 až 59 rokov 22,6 percent podnikateľov, a to je o 4,6 p. b. menej ako v EÚ. Skupina podnikateľov od 60 do 74 rokov tvorila 6,4 percent, čo predstavuje o 8,9 p. b. menej ako čísla EÚ v tejto kategórii. Napriek tomu dochádza dlhodobo na Slovensku k nárastu zastúpenia podnikateľov vo vyšších vekových kategóriách. Ukazujú to aj údaje Eurostatu v Indexe starnutia podnikateľov v SR, podľa ktorého v roku 2016 na 100 podnikateľov vo veku menej ako 30 rokov pripadala takmer polovica (49,8 percent) podnikateľov starších ako 60 rokov. Pre porovnanie, pred takmer desiatimi rokmi to bolo 14,8 percent.