Lákali na výhodné investície, za čo dostali pokutu od NBS
29. 5. 2024
Národná banka Slovenska dlhodobo upozorňuje ľudí, aby v prípade záujmu o investovanie na finančných trhoch dôkladne zvážili, s akými firmami vstúpia do zmluvného vzťahu, a overili si, či majú potrebné povolenie.
Družstevníci zo Salus Populi vyprodukovali miliónové straty: Družstvo Salus Populi niekoľko rokov pôsobilo na našom trhu a lákalo ľudí na spoločné investovanie. Na tieto praktiky upozornila ešte v roku 2021 Národná banka Slovenska (NBS), ktorá u nás vykonáva dozor nad finančným trhom.
Už vtedy NBS informovala, že toto družstvo nemá od nej potrebné povolenie, ktoré by ho oprávňovalo k činnosti. Investičná spoločnosť však v reakcii uviedla, že komunikuje s centrálnou bankou od počiatku svojho fungovania a povolenie nepotrebuje. Svoje tvrdenie opierala o právny posudok, v ktorom sa tvrdilo, že Salus Populi nespadá do regulácie.
NBS dlhodobo upozorňuje ľudí, aby v prípade záujmu o investovanie na finančných trhoch dôkladne zvážili, s akými firmami vstúpia do zmluvného vzťahu, a overili si, či majú potrebné povolenie.
Celý spor medzi regulátorom a družstvom Salus Populi vyvrcholil v marci tohto roka, keď mu udelil 20-tisícovú pokutu, ktorú nakoniec aj zaplatilo. Dôvodom uloženia pokuty je porušenie zákona o kolektívnom investovaní. Družstvo podľa národnej banky neoprávnene vykonávalo činnosť bez jej povolenia. Zároveň družstvu nariadila ukončiť nepovolenú činnosť.
Vedenie Salus Populi najnovšie na svojom webe uvádza, že „neposkytuje investičné služby, investičné poradenstvo a ani nevykonáva žiadnu činnosť spadajúcu pod dohľad Národnej banky Slovenska“.
Okrem toho o sebe družstvo tvrdí, že sú skupina ľudí, ktorá pre seba spoločne nakupuje rôzne aktíva s potenciálom rastu na základe aktuálnych trendov...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Geologický zákon – novela
20. 2. 2018
Jestvujúca právna úprava geologického zákona nepozná inštitút vyvlastnenia, ale len núteného obmedzenia vlastníckych práv. Sanácia environmentálnej záťaže je s ohľadom na jej definíciu podľa geologického zákona spätá s činnosťami, ktoré majú nielen dočasný, ale aj trvalý charakter, pričom ide o stavebné činnosti. V geologickom zákone nadobudne účinnosť zmena týkajúca sa inštitútu vyvlastnenia.
Inštitút vyvlastnenia má slúžiť ako nástroj zabezpečenia prechodu vlastníckeho práva v tých prípadoch, v ktorých je nevyhnutná realizácia stavebných prác a kde už nie je možná dohoda s vlastníkom záujmovej nehnuteľnosti. Využitie inštitútu vyvlastnenia podľa ustanovení geologického zákona sa bude vzťahovať výlučne na sanáciu environmentálnej záťaže a nebude ho možné uplatniť v prípadoch geologického prieskumu a súvisiacich prác.
Na vyvlastňovacie konanie podľa geologického zákona sa vzťahuje zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vyvlastnenie sa môže uskutočniť, len ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Tiež nie je možné rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie. To znamená, že za účelom sanácie environmentálnej záťaže nebude možné rozhodnúť o odňatí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tam, kde stačí obmedziť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, zriadiť, obmedziť alebo zrušiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu k nehnuteľnosti alebo obmedziť alebo zrušiť právo tretej osoby k nehnuteľnosti. Oba horeuvedené princípy sa budú dôsledne uplatňovať pri aplikácii ustanovení geologického zákona o vyvlastnení.
Do jestvujúcej úpravy geologického zákona sa zavádza inštitút predbežnej držby. K jej uplatneniu môže dôjsť iba v prípadoch vyvlastňovacieho konania súvisiaceho so sanáciou environmentálnej záťaže podľa schváleného projektu sanácie environmentálnej záťaže, pričom jej uplatnenie prichádza do úvahy najmä v prípadoch zabezpečenia ochrany života a zdravia obyvateľstva a ochrany zložiek životného prostredia.
Zároveň sa upravila v stavebných konaniach týkajúcich sa stavieb súvisiacich so sanáciou environmentálnej záťaže možnosť vydať stavebné povolenie aj pred právoplatným skončením vyvlastňovacích konaní, avšak s podmienkami uvedenými v § 32b. Vyvlastňovaný má za čas výkonu predbežnej držby právo na finančnú náhradu. V prípade spôsobenej škody nie je dotknuté právo vyvlastňovaného domáhať sa po zrušení predbežnej držby jej náhrady.
Onedlho nadobudne účinnosť novela zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže
20. 2. 2018
V praxi sa vyskytol problém, že samotní pôvodcovia nemajú často vedomosť o tom, že sú pôvodcami environmentálnej záťaže.
Z tohto dôvodu sa doterajšia úprava ukázala v praxi ako neefektívna, pôvodcovia nemajú možnosť bez vydania rozhodnutia o určení povinnej osoby alebo zastavenia konania o určení povinnej osoby jednoznačne samých seba identifikovať ako pôvodcov, prípadne ako povinné osoby. Podľa nového znenia bude zákonná ročná lehota plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania o určení povinnej osoby, za predpokladu, že dôvodom zastavenia konania bude preukázanie existencie pôvodcu, pričom pôvodca má možnosť dozvedieť sa o uvedenej skutočnosti ako účastník konania, príp. ako právnická osoba poskytujúca vyjadrenie a listiny v zmysle príslušných ustanovení správneho poriadku.
Rast spotrebiteľských cien sa zrýchlil
16. 2. 2018
Slovenské domácnosti čelia najprudšiemu zdražovaniu tovarov a služieb za ostatných päť rokov.
Medziročné tempo rastu indexu spotrebiteľských cien v januári dosiahlo 2,4 percenta, informoval Štatistický úrad. Slovensko naposledy zažívalo podobne prudkú infláciu na začiatku roku 2013. Vlani v priemere ceny narástli o miernejšieho 1,3 percenta. V predošlých rokoch bola cenová hladina stabilná.
Slovenská ekonomika sa s krízou vyrovnala, stavebníctvo však stále bojuje
14. 2. 2018
Finančnú krízu, ktorá začala okolo roku 2008, nasledovala kríza v stavebnom odvetví v rokoch 2009 až 2012. Slovenské stavebníctvo sa s jej následkami stále vyrovnáva. Pre TASR to uviedol prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) Pavol Kováčik.
Stavebníctvo stále zápasí s dramatickým poklesom stavebných kapacít z rokov krízy napriek tomu, že slovenskej ekonomike sa darí, priblížil. "Kým hrubý domáci produkt Slovenska v roku 2016 stúpol o 3,5 percenta a v roku 2017 o 2,5 percenta, stavebníctvo sa v roku 2016 prepadlo o 10 percent a v roku 2017 dosiahlo medziročný rast niečo vyše 1 percento. Podiel stavebníctva v ekonomike SR sa podľa neho znížil z 8,2 percenta z roku 2012 na približne 7,4 percenta v roku 2017, čo nepovažuje za pozitívne, pretože odvetvie prináša so sebou silný multiplikačný efekt.
Prírastky v stavebníctve sa pozitívne prejavujú aj v dodávateľských odvetviach a službách, so stabilizačným efektom pre zamestnanosť a verejné financie, podotkol prezident ZSPS. Stavebníctvu by pomohol jasný plán infraštruktúrnych projektov zo strany verejných objednávateľov, výstavba nájomných bytov, moderný stavebný zákon a tzv. viackriteriálne verejné obstarávanie, ktoré kladie dôraz na posúdenie kvality ponuky z pohľadu celoživotných nákladov a kvality dodávateľa, uzavrel Kováčik.