Lákali na výhodné investície, za čo dostali pokutu od NBS
29. 5. 2024
Národná banka Slovenska dlhodobo upozorňuje ľudí, aby v prípade záujmu o investovanie na finančných trhoch dôkladne zvážili, s akými firmami vstúpia do zmluvného vzťahu, a overili si, či majú potrebné povolenie.
Družstevníci zo Salus Populi vyprodukovali miliónové straty: Družstvo Salus Populi niekoľko rokov pôsobilo na našom trhu a lákalo ľudí na spoločné investovanie. Na tieto praktiky upozornila ešte v roku 2021 Národná banka Slovenska (NBS), ktorá u nás vykonáva dozor nad finančným trhom.
Už vtedy NBS informovala, že toto družstvo nemá od nej potrebné povolenie, ktoré by ho oprávňovalo k činnosti. Investičná spoločnosť však v reakcii uviedla, že komunikuje s centrálnou bankou od počiatku svojho fungovania a povolenie nepotrebuje. Svoje tvrdenie opierala o právny posudok, v ktorom sa tvrdilo, že Salus Populi nespadá do regulácie.
NBS dlhodobo upozorňuje ľudí, aby v prípade záujmu o investovanie na finančných trhoch dôkladne zvážili, s akými firmami vstúpia do zmluvného vzťahu, a overili si, či majú potrebné povolenie.
Celý spor medzi regulátorom a družstvom Salus Populi vyvrcholil v marci tohto roka, keď mu udelil 20-tisícovú pokutu, ktorú nakoniec aj zaplatilo. Dôvodom uloženia pokuty je porušenie zákona o kolektívnom investovaní. Družstvo podľa národnej banky neoprávnene vykonávalo činnosť bez jej povolenia. Zároveň družstvu nariadila ukončiť nepovolenú činnosť.
Vedenie Salus Populi najnovšie na svojom webe uvádza, že „neposkytuje investičné služby, investičné poradenstvo a ani nevykonáva žiadnu činnosť spadajúcu pod dohľad Národnej banky Slovenska“.
Okrem toho o sebe družstvo tvrdí, že sú skupina ľudí, ktorá pre seba spoločne nakupuje rôzne aktíva s potenciálom rastu na základe aktuálnych trendov...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Novela zákona o obecnom zriadení
26. 2. 2018
Dňa 1. 4. 2018 nadobudne účinnosť ostatná novela zákona o obecnom zriadení.
Navrhovaná právna úprava obsahuje
a) právny režim pričlenenia obce k inej (susediacej) obci, ak v dvoch po sebe nasledujúcich voľbách do orgánov samosprávy obcí nemá obec zvolené svoje ústavné orgány, teda starostu obce ani obecné zastupiteľstvo, v dôsledku čoho nemôže plniť zákonom ustanovené úlohy,
b) postup pri poskytovaní jednorazového finančného príspevku zo štátneho rozpočtu susediacej obci na podporu plynulého výkonu jej samosprávy po vykonanom pričlenení obce, ktorá nemá orgány obce,
c) vymedzenie dosiaľ v právnom poriadku chýbajúcich pojmových znakov definície verejného priestranstva, keďže na tento právny inštitút nadväzujú viaceré úpravy v zákone o obecnom zriadení a v osobitných predpisoch,
d) precizovanie problematiky vzťahu obce a štátu, ak obec dlhodobo nevykonáva štátnu správu, ktorá jej bola zverená zákonom,
e) racionálne zníženie počtu poslancov obecných (mestských) zastupiteľstiev najmä v mestách a vo väčších obciach od najbližších všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí,
f) úpravu poskytovania odmien poslancom obecného zastupiteľstva, ako aj členom komisií obecného zastupiteľstva a členom výborov mestských častí, ktorí nie sú poslancami, a to ustanovením primeraného finančného limitu v príslušnom kalendárnom roku,
g) viaceré nové riešenia i spresnenia ustanovení zákona o obecnom zriadení so zreteľom na ďalšie skvalitnenie a uľahčenie činnosti obcí a miest ako základu územnej samosprávy.
Žiga vníma dohodu CETA ako veľké pozitívum. Prospeje našej ekonomike
23. 2. 2018
Komplexná hospodárska a obchodná dohoda (CETA) medzi Kanadou a EÚ sa netýka ani poľnohospodárstva, ani životného prostredia, ani ochrany spotrebiteľov. Uviedol to po stredajšom rokovaní vládneho kabinetu šéf Ministerstva hospodárstva (MH) SR Peter Žiga (Smer-SD).
"Týka sa čisto obchodných vzťahov, ktoré sa zlepšia. Pre Slovensko ako otvorenú ekonomiku to bude určite znamenať nárast obchodu s Kanadou, pretože napríklad v segmente automobilov sa odstránia všetky clá a bariéry, ktoré doteraz fungovali. Až 98 percent všetkých ciel, taríf, bariér, ktoré boli, pretože nebola takáto obchodná dohoda, bolo dňom platnosti tejto zmluvy odstránených. Takúto podobnú dohodu máme s Južnou Kóreou a nič sa neudialo v minulosti. Takže dohodu vnímam ako pozitívum pre slovenskú ekonomiku," dodal minister hospodárstva. "Využívajme obchod na to, aby sme mohli zvyšovať hospodársky rast. Pre Slovensko ako otvorenú ekonomiku je CETA dobrý projekt," povedal na margo CETA štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR Ivan Korčok. Vláda SR súhlasila s uzavretím dohody CETA medzi Kanadou Európskou úniou. Kabinet dohodu odobril na stredajšom zasadnutí a zároveň odporučil Národnej rade (NR) SR, aby ju tiež odsúhlasila. Dohoda prináša uľahčenie obchodovania s tovarom a službami, odstránenie ciel a obchodných bariér. Ide podľa MH SR o zatiaľ najambicióznejšiu dohodu o voľnom obchode, ktorú EÚ dosiahla s dôležitým partnerom G7. Európsky parlament schválil dohodu 15. februára 2017 a od 21. septembra 2017 sa začala predbežne uplatňovať. Nasleduje však ešte ratifikácia členskými štátmi, ktorá je potrebná na definitívne nadobudnutie platnosti dohody. V dôsledku CETA sa odstránia clá, skončia sa obmedzenia prístupu k verejným zákazkám, otvorí sa trh so službami a poskytnú sa predvídateľné podmienky pre investorov. Dohoda obsahuje aj záruky, aby hospodársky zisk v žiadnom prípade nedosahoval na úkor základných práv, sociálnych noriem, práva vlády na reguláciu, ochrany životného prostredia alebo zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov Rezort hospodárstva odhaduje, že dohoda CETA bude mať vplyv na slovenskú ekonomiku v priemere na úrovni 0,013 percent HDP. Zároveň ministerstvo vplyv dohody na tvorbu pracovných miest na Slovensku predpokladá na úrovni 0,012 percent celkovej zamestnanosti. "Prijatie dohody CETA bude mať pozitívny efekt na čistú zahraničnoobchodnú výmenu medzi Slovenskou republikou a Kanadou, a to najmä vďaka očakávaným pozitívnym efektom v automobilovom priemysle," opísal rezort. Odstránenie tarifných prekážok by malo viesť k zvýšeniu vývozu do Kanady v priemere o 8 percent, v prípade vysokej reakcie na pokles cien až o 18 percent.
Nový zákon o regionálnej investičnej pomoci
22. 2. 2018
Od 1. apríla 2018 začne platiť nový právny predpis, ktorým je zákon o regionálnej investičnej pomoci. Za obdobie platnosti predchádzajúceho právneho predpisu prešla globálna a slovenská ekonomika významným vývojom, na ktorý je potrebné reagovať aj v oblasti podpory investícií.
Nová právna úprava reflektuje zmeny potrieb Slovenskej republiky v oblasti podpory investícií, zmeny potrieb investorov a zmeny v európskej legislatíve, ktoré vyžadujú priamu aplikáciu. Vytvára väčší priestor pre znižovanie regionálnych rozdielov v Slovenskej republike. Nová legislatívna úprava bude zároveň adresnejšie zameraná na podporu investícií týkajúcich sa progresívnych technológií a činností s vysokou pridanou hodnotou. Podporí tak ciele dosahovania udržateľného hospodárskeho rozvoja a konkurencieschopnosti Slovenskej republiky v globálnom priestore.
K zásadným zmenám patrí vypustenie požiadavky tvorby pracovných miest v priemyselnej výrobe. V oblasti technologických centier a centier podnikových služieb nahradila podmienku zamestnania podielu vysokoškolsky vzdelaných ľudí podmienka vyplácania vyšších ako priemerných miezd v danom okrese. Výraznou zmenou je taktiež modifikácia podmienky realizovania investičného zámeru na jednom mieste.
Ďalšie zmeny legislatívy súvisia so zmenou smerovania investičnej pomoci podľa potrieb Slovenskej republiky, a to tak z pohľadu typov investície, ako aj regionálneho rozmeru realizovania investičných zámerov. Zákon ďalej prináša sprísnenie hodnotenia investičných zámerov, sprehľadnenie podmienok poskytnutia investičnej pomoci, sprísnenie podmienok ich plnenia a presné definovanie krokov orgánov štátnej správy v prípade zistenia ich porušenia. Poskytovanie investičnej pomoci bude hodnotené pravidelne na ročnej báze formou ex post analýzy.
Nový právny predpis o posudzovaní zhody výrobku
22. 2. 2018
Nový zákon, ktorý začne platiť od 1. apríla 2018, komplexne upravuje povinnosti jednotlivých hospodárskych subjektov v tejto oblasti, precizuje procesné ustanovenia týkajúce sa autorizácie orgánov posudzovania zhody a procesné ustanovenia upravujúce notifikáciu autorizovaných osôb voči Európskej komisii, členským štátom Európskej únie a štátom, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.
Zákon ďalej spresňuje výkon dohľadu nad dodržiavaním povinností výrobcu, splnomocneného zástupcu výrobcu, dovozcu a distribútora a ustanovuje sankcie za porušenie ustanovení tohto zákona a technického predpisu z oblasti posudzovania zhody. Okrem iného zákon precizuje činnosti orgánov dohľadu a výkonu dohľadu. K zákonu vytvoril úrad pracovnú skupinu pozostávajúcu z nominantov jednotlivých ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy a orgánov dohľadu z dôvodu ustanovenia orgánov trhového dohľadu k jednotlivým určeným výrobkom, ktoré ustanovujú technické predpisy z oblasti posudzovania zhody. Úrad uskutočnil 14 rokovaní tejto pracovnej skupiny, ktorej závery sú premietnuté do ustanovení § 25 až 28 nového zákona.
Cieľom právnej úpravy je teda zachovať rámcový zákon pre oblasť posudzovania zhody výrobkov a sprístupňovanie určených výrobkov na trhu, ktorého obsahom budú základné princípy Nového legislatívneho rámca Európskej únie pre podmienky Slovenskej republiky, kde dôjde k zosúladeniu všetkých spoločných požiadaviek, zavedeniu terminológie pre oblasť posudzovania zhody, autorizácie a notifikácie a pravidiel pre sprístupňovanie určených výrobkov na trhu.