Murphyho zákonník
Čo je tvoje, to je moje, a čo je moje, do toho ťa nič.
Ak zmenou nemáte čo stratiť, nestrácajte kľud. Ak môžete zmenou niečo získať, nevzrušujte sa, nakoniec to bude všetko jedno.
Človek neustále čaká na svoj ideál a tak strávi celý život v čakárni.
(Murphyho zrnká II)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Ľudský strach z vecí rastie úmerne s ich neobvyklosťou.
Umenie nie je upútať na seba pozornosť, ale vyhnúť sa následkom.
Nezáleží na tom, aká je skutočnosť, ale ako sa javí ostatným.
(Murphyho zákony v bájkach)
Oheň a voda
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
(Zrnká úsmevu)