Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Naše zásady končia obvykle tam, kde sa rozchádzajú s našimi úmyslami. (Karel Kryl)

Najväčším omylom je nazdávať sa, že sa nikdy nemýliš. (T. Carlyte)

Optimizmus a pesimizmus sa od seba líšia akurát stanovením dátumu konca sveta. (Lec)

Nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky. Lodiar Onassis po tom, ako prišiel o všetky lode.

Kde je moľa v kožuchu, ryba na suchu, vlk v košiari, cap v záhrade a trubiroh na porade, tam sa iste škoda stane.

Vždy treba vziať veci pevne do rúk. Othello po tom, ako zahrdúsil Desdemonu.