Murphy radí
Parkinsonove zákony - V. večer
Pomyselná dôlžitosť a zložitosť práce rastie úmerne s časom, ktorý je na jej vykonanie.
Niekedy sa nedá vedieť, kto má pravdu, ale vždy sa dá vedieť, kto je šéfom.
V každom pracovnom spoločenstve neustále rastie počet zamestnancov, nezávisle od množstvo vykonanej práce.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Na čo má človek rozum
Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.
Pýtajú sa žobráka: „Čo sa nosí najťažšie?“ „Prázdny mešec“, odpovedá žobrák bez váhania.
Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...
(Zrnká úsmevu)
Životné pravdy
Svetlo na konci tunela patrí obyčajne vlaku, prichádzajúcemu z druhej strany.
Či uvažujete dlho, alebo krátko, aj tak sa zle rozhodnete.
Ak má byť človek majstrovským dielom, ako potom, preboha, vyzerá nepodarok?
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Kapitola: Murphyho desatoro
2. Nič nejde tak ľahko, ako si človek predstavuje.
3. V krásny slnečný deň je ťažké uveriť, že práve vás stihne nešťastie – ale už sa to na vás valí.
4. Všetko na svete funguje len preto, aby sa to najnevhodnejšom okamihu mohlo pokaziť.
(Murphyho Zbierka zákonov)