Veci nikdy nie sú také príjemné, ako sa na prvý pohľad zdajú, a tak jednoduché, ako si predstavujeme.

Zlodej, ktorý si chce zachovať celú kožu, musí pohnúť rozumom. Aj keď si to neradi priznávame, zlodeji spravidla hýbu viac rozumom ako poctivci. Asi preto sa majú v živote oveľa lepšie.

Nezáleží na tom, aká je skutočnosť, ale ako sa javí ostatným.

Ten, kto nikdy neurobil poriadnu chybu, nikdy nič poriadne neurobil.

Ak je myšlienky dostatočne veľká, nikto nepozná, že je nanič.

Nedostatky veľkej myšlienky sú vždy aspoň také veľké ako jej prednosti.

Príroda vždy fandí skrytým vadám a k človeku sa chová ako cudzí pes.

Riešenie ľubovoľného problému možno efektívne zablokovať tým, že sa o ňom bude dostatočne dlho diskutovať.

Každé vyriešenie známeho problému v sebe skrýva nové problémy.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.