Murphy radí
Kolíska práva
Zisk, nech má hocijaký pôvod, vonia príjemne.
Prirodzené právo je to, ktoré príroda naučila všetky tvory.
Dobromyseľnosť vyžaduje, aby sa urobilo, čo sa dohodlo.
(Myšlienky bez cla)
O podnikaní a vede - VII. večer
Rozvoj vedy sa dá zmerať podľa toho, akým tempom sa hromadia výnimky zo zákonov, platných už predtým.
Kto ukradne nápad od jedného človeka je plagiátor, kto od viacerých, je výskumník.
Ak máš iba kladivo, vo všetkom vidíš klinec.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Veda a omyly
Škola človeku nemôže dať rozum, ale môže mu dať diplom.
Ten, kto nikdy neurobil poriadnu chybu, nikdy nič poriadne neurobil.
Vedecké experimenty by mali byť ľahko reprodukovateľné - všetky by mali zlyhávať rovnakým spôsobom.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Veci sa kazia
Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
Hlavný rozdiel medzi človekom a strojom je v tom, že dobre namazaný stroj nerobí taký hluk.
Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.
(Murphyho zrnká II)
Svetlá budúcnosť
Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“
Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.
Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“
(Myšlienky bez cla)