Murphy radí
Typy ľudí - VI. večer
Kto nevie a nechce sa učiť, je šéfom.
Odkladanie práce nás väčšinou ochráni od vyrušovania (napr. od poverenia inými úlohami).
Čím drahšia je realizácia plánu, tým menšia je šanca ho zastaviť - a to aj vtedy, ak dodatočne vyjde najavo, že je nepotrebný.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Ja nič, to Murphy
Maslový chlieb padne na koberec vždy natretou stranou.
To, že viete, na koho zvalíte vinu, problém nevyrieši, ale človeku to náramne pomôže.
Každý má toľko, koľko si zaslúži.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphy a šťastie
Hlúposť nie je hriech, ale dar; obdarovaný ho nemôže odmietnuť.
V každej organizácii je vyhradené aspoň jedno miesto pre hlupáka. Len sa nevie, ktoré to je.
Jeden hlupák dokáže skomplikovať veci natoľko, že si s nimi neporadí ani tisíc múdrych.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Nebo je v nebi
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“
Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!
(Zrnká úsmevu)
Čo bolo na počiatku?
Ak sa môže niečo pobabrať, tak sa to pobabre.
Z malej chybičky vyrastie aj bez polievania chyba veľká. Z veľkej chyby sa zrodí chybisko.
Na počiatku nebolo Nič a vzápätí sa aj to pokazilo.
(Murphyho zákonník)