Murphy radí
Život je smiešny
Sudca: „Slečna, takže vy tvrdíte, že ste prišli do iného stavu na sústredení vášho tanečného suboru a futbalového mužstva. Ďalej tvrdíte, že neviete, kto je otcom. Nechápem, ako je to možné?!“ „Vaša ctihodnosť, keď sa porežete pílou, tak tiež neviete, ktorý zub to bol.“
Neschopný advokát môže zdržať prípad aj šesť rokov. Schopný aj dlhšie.
Synček sa spytuje otecka: „Otec, čo je to civlizácia?“ „Keď si pustíš televízor, aby si sa dozvedel, aké je počasie, namiesto toho, aby si vybehol z chalupy pozrieť sa na oblohu.“
(Myšlienky bez cla)
Človek očami klasikov
Dať sa oklamať raz je nepríjemné, dva razy hlúpe a tri razy až hanebné.
Moc sa dá skôr udržať rozvážnymi ako prísnymi rozhodnutiami.
Hnev bráni duchu poznať pravdu.
(Myšlienky bez cla)
Murphy o láske
Zbraňou mladíka je jeho mladosť, zbraňou je jeho mladosť, zbraňou starca sú jeho peniaze.
Počet žien, ktoré sa mužovi páčia, rastie úmerne s jeho vekom.
Ženy sú k mužom dobré nielen vtedy, keď niečo chcú, ale aj vtedy, keď niečo budú chcieť.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphyho zákonník
Malé peniaze sa zarábajú rukami, veľké hlavou.
Život je ako rebrík do kurína – krátky, celý posratý, a navyše na jeho konci čaká drevená krabica.
Všetky cesty vedú niekam, ale ani jedna tam, kam práve chcete.
(Murphyho zrnká II)
Kde končí pozemská púť
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)