Celkové množstvo inteligencie na našej planéte je konštantné, napriek tomu, že počet obyvateľov stále rastie.

Ak sa ti niečo nepodarí, zahlaď stopy pokusu.

Ľahko pochopiteľný a dobre fungujúci omyl je užitočnejší, ako zložitá a nepochopiteľná pravda.

Tí, čo majú, nikdy nedávajú. Tí, čo dávajú, nikdy nebudú mať.

Priateľove rady sledujú jeho vlastné dobro – nie vaše.

Skutočným cieľom každého rozhodovania nie je prijímať rozhodnutia, ale vyhýbať sa im.

Ak sa prijaté rozhodnutie nepremietne do pracovnej náplne pracovníkov, tak zostane z neho len dobrý úmysel.

Ak na vedúce miesto posadíte správneho človeka, tak budú musieť priemerní pridať, aby si zachovali pôvodný odstup.

Ak urobíte z odvolania alebo preradenia pracovníka rozsudok smrti, tak za chvíľu budete správcom cintorína.

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.