Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.

Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!

V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.

Optimisti sú ľudia, ktorí veria, že nešťastie sa valí iba na pesimistov.

To, čo si najviac želáte, k vám nikdy nepríde. To druhé, naopak, príde samo.

Keď sa vám vidí, že najhoršie máte už za sebou, ste obrátený na opačnú stranu.

Skúsenosť je to, čo vám pomôže rozpoznať chybu, keď ju znovu urobíte.

Boh nás chráň pred takými, čo nikdy nerobia chyby, a viac pred takými, čo tú istú chybu urobia dvakrát.

Škola človeku nemôže dať rozum, ale môže mu dať diplom.

Veľké peniaze sa strážia samy. Ale drobáky si musí človek strážiť sám.

Peniaze môžu k človeku prísť samé, ale k múdrosti už musí prísť človek sám.

Peniaze sú koreňom všetkého zla – ale človek potrebuje nejaké korene.