Prach si a v prach sa obrátiť, ale predtým si svoje odskáčeš.

Vždy chýba tá vec, ktorú práve najviac potrebuješ.

Len čo si kúpiš niečo užitočné, zistíš, že to už nebudeš potrebovať.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?

Ak pravdepodobnosť úspechu nie je práve blízka jednej, potom je čertovsky blízko k nule.

Zákruta na ceste ešte neznamená koniec cesty. Ibaže by ste to nezvládli.

Negatívne predpovede sa splnia do bodky a ihneď. Na splnenie kladných sa ešte stále len čaká.

Cena informácie sa mení podľa toho, na ktorej strane kontajnera sa nachádzate.

Užitočné informácie treba z človeka vytĺkať, neužitočné ho utlčú.

Kto chce prežiť, musí sa správať ako rímske husi – vedieť, kedy zagágať a kedy držať zobák.