Kórejčania dostali expresnú zelenú. Na hornú Nitru prinesú stovky nových miest
29. 5. 2024
Komplikované a zdĺhavé povoľovacie procesy. To je oblasť, ktorá je tým najväčším tŕňom v oku v prípade každého investora. Ak totiž potrebuje reagovať na akékoľvek zmeny na trhu, nikdy si nemôže byť istý, či dostane od úradov zelenú o pár dní či o pár rokov. Tieto procesy sú v okolitých krajinách násobne kratšie, čo konkurencieschopnosti nášho trhu vôbec neprospieva.
Ako sa však zdá, je tu náznak, že svitá na lepšie časy. Flexibilné reakcie úradov totiž potrebuje celý biznis sektor vrátane automobiliek a ich dodávateľov, ktorí sa musia prispôsobovať nástupu elektromobility.
Príkladom je aj investor Mobis, ktorý je dvorným dodávateľom kórejskej dvojici výrobcov automobilov Hyundai a Kia...
B
(Zdroj: hnonline.sk)
Pri pomalšom rozbehu v podnikaní vám pomôže štát
1. 3. 2019
Ku dňu vyhlásenia konkurzu na daňovníka zaniká nárok na odpočet daňovej straty. Ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako rok, daňovník môže uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty.
Na začiatku podnikania alebo už pri rozbehnutej firme podnikateľ musí rátať s možnosťou, že jeho výdavky budú prvý rok vyššie ako príjmy. V prípade, že takáto situácia trvá jeden či viac rokov, dostanete sa do daňovej straty. Legislatíva však myslí aj na tento fakt a umožňuje vzniknutú daňovú stratu počas nasledujúcich rokov postupne odpísať a neplatiť z nej dane. Ak podnikateľ dosiahne zisk, môže si od neho stratu odpočítať. Daň takto zaplatí len zo zníženého základu dane. Ak to nestihne do štyroch rokov, v konečnom dôsledku sa to môže prejaviť negatívne – vyššími daňami.
V Národnej banke vznikne nový inovačný hub
28. 2. 2019
Banka sa zameria na inovácie v oblasti digitálnych platieb. V Národnej banke Slovenska (NBS) vznikne nový inovačný hub. Zaoberať sa bude napríklad inováciami v oblasti digitálnych platieb. Nový hub bude spustený od 1. apríla tohto roka.
Návrh na jeho vytvorenie vzala na vedomie v utorok Banková rada NBS. Cieľovou skupinou hubu budú záujemcovia o poskytovanie alternatívnych spôsobov platieb, o automatickú správu portfólia, crowdfunding, či automatizované investičné poradenstvo. "Cieľom inovačného hubu je zabezpečiť konzistentné riešenie podnetov a vybudovať know-how v tejto oblasti," priblížila pre TASR hovorkyňa NBS Martina Vráblik Solčányiová. Inovačný hub v NBS sa bude zaoberať aj finančnými inováciami typu "smart contracts", teda tzv. inteligentnými zmluvami. Okrem toho sa bude hub podľa vyjadrení Vráblik Solčányiovej zaoberať aj problematikou biometrie, big dátami, umelou inteligenciou a cloud computingom, teda poskytovaním služieb, aplikácií, alebo programov uložených na serveroch na webe.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Bratislava patrí medzi najbohatšie regióny Únie
27. 2. 2019
Bratislava sa opäť ocitla medzi elitnými regiónmi vrámci EÚ. Slovenská metropola bola v roku 2017 ôsmym najbohatším regiónom v Európskej únii podľa hrubého domáceho produktu (HDP) prepočítaného na obyvateľa. Vyplýva to z dnes zverejnených údajov Eurostatu.
Na každého obyvateľa Bratislavy pripadá v porovnaní s priemerom EÚ 179 percent HDP. To je v porovnaní s rokom 2016 pokles o päť percentuálnych bodov. Výrazne najlepšie je na tom stále bohatnúci Londýn, ktorého HDP predstavoval predvlani 626 percent priemeru EÚ. Medzi najchudobnejšími oblasťami figurujú predovšetkým bulharské regióny. Pred Bratislavou sa okrem britského hlavného mesta umiestnil ešte Luxemburg s 253 percentami, južný región Írska (220), Hamburg (202), Brusel (196) a východné Írsko s 189 percentami. O priečku vyššie pred Bratislavou sa umiestnila Praha, ktorá bola v roku 2016 priečku pod ňou.
Rast cien na Slovensku v úvode roka zrýchlil
26. 2. 2019
Rast cien v úvode tohto roka zrýchlil. Medziročná harmonizovaná inflácia dosiahla podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) v januári 2,2 percenta, kým v decembri predstavovala 1,9 percenta. Priemerná ročná miera inflácie vyjadrená zmenou priemerného harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien za posledných 12 mesiacov oproti priemeru predchádzajúcich 12 mesiacov dosiahla v januári 2019 hodnotu 2,5 percenta. Medzimesačne spotrebiteľské ceny podľa harmonizovaného indexu Európskej únie (HICP) v januári oproti decembru stúpli až o 1,2 percenta, kým mesiac predtým naopak mierne klesli o 0,1 percenta.
Na medziročnej báze rástli najmä ceny bývania, vody, elektriny, plynu a iných palív o 5,2 percenta. Zdraželi najmä potraviny. Medzimesačne zdraželi najmä potraviny, ktorých ceny boli oproti decembru vyššie až o tri percentá. Spotrebiteľské ceny v januári tak ťahali nahor predovšetkým ceny potravín. Podľa Vladimíra Bačišina zo spoločnosti Comenius Analytica za tým stoja najmä vianočné sviatky, ktorých obdobie je charakteristické akciovými ponukami. Následne sa podľa neho cenová hladina u frekventovaných tovarových položiek prirodzene a každoročne v januári zvyšuje. Bačišin nepredpokladá, že na januárový vývoj mohol výraznejšie vplývať osobitný odvod obchodných reťazcov. Ten by sa mohol prejaviť neskôr. "V legislatíve je jasne uvedené, že odvodovým obdobím sú tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace príslušného účtovného obdobia. Čiže z hľadiska toku hotovosti by sa vplyv odvodu mohol prejaviť až v druhom kvartáli tohto roku v prípade, že sa ho reťazce rozhodnú premietnuť do cien a nebudú hľadať vlastné vnútorné rezervy," uviedol. V januári 2019 boli podľa Bačišina medzimesačným tovarovým skokanom banány. "Tie sú významnou a obľúbenou položkou vianočného nákupného košíka spotrebiteľov. Cenová hladina sa medzimesačne smerom nahor upravuje aj u ďalších sviatočných položiek akými sú stolové hrozno alebo tuky na pečenie. Výnimku v cenovom raste tohto roku tvorí cibuľa, čo je však spôsobené je vysokou neúrodou v okolitých krajinách. Nedostatok cibule sa automaticky podpísal následne pod skokový nárast jej ceny aj u nás. Globálne tlaky možno pozorovať aktuálne na cenách cukru," uviedol. Najviac zaujal podľa Slovenského farmárskeho družstva (SFD) predovšetkým medzimesačný nárast cien potravín a nealkoholických nápojov na úrovni až tri percentá. Takáto úroveň nebola dosiahnutá či prekonaná za posledných 15 rokov na Slovensku ani raz. Pred 15 rokmi, v januári 2004, ceny potravín a nealko nápojov zdraželi medzimesačne o vyše štyri percentá. Na januárový údaj vývoja cien potravín a nealkoholických nápojov sa pritom podľa SFD čakalo práve aj kvôli platnosti špeciálneho odvodu pre reťazce.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)