Kontrolóri preveria aj Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA) ako rizikový subjekt
28. 7. 2023
Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) počas letných mesiacov preverí na základe analýz dotačné schémy na znižovanie dosahov energetickej krízy, projekty financovania výstavby nemocníc v Bratislave a Martine z Plánu obnovy a odolnosti SR. Kontrolóri preveria aj Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA) ako rizikový subjekt, ktorý má na starosti čerpanie eurofondov v pôdohospodárstve.
"Pozrieme sa aj na to, ako sa v rámci ústredných orgánov štátu využívajú takzvané dohodárske pracovné miesta na plnenie kľúčového poslania ministerstva alebo ústredného orgánu štátu. Riziká spojené s týmto procesom odkontrolujeme v rámci Slovenského pozemkového fondu, kontrolóri navštívia tiež Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR a zároveň najrizikovejšiu inštitúciu, kde evidujeme najvyšší podiel dohodárov na počet kmeňových zamestnancov, a tou je problematický rezort zdravotníctva," priblížil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
V PPA bude predmetom auditu preverenie funkčnosti vnútorného kontrolného systému a uplatňovanie protikorupčných nástrojov. Andrassy upozornil na stretnutí premiéra Ľudovíta Ódora aj na problém, ktorý ukázali predošlé kontrolné akcie NKÚ, zamerané na fungovanie vodárenských spoločností a ich postavenie v rámci systému kritickej infraštruktúry štátu. Napríklad Východoslovenská vodárenská spoločnosť zodpovedá za dodávku pitnej vody pre viac ako milión obyvateľov. Bolo v nej identifikované riziko, ktoré môže podľa NKÚ vyústiť do skrytej privatizácie kľúčovej strategickej verejnej korporácie...
B
(Zdroj: spravy.sk)
Zanedbávanie letectva nás oberá o milióny
3. 10. 2018
Minimálne sto miliónov eur ročne má Slovensko stáť ignorovanie dlhodobej stratégie leteckej dopravy. Dlhé roky ju totiž nemáme spracovanú a rezort dopravy podľa Antonína Kazdu, profesora Katedry leteckej dopravy Žilinskej univerzity, tomuto problému nevenuje dostatočnú pozornosť.
Dôsledkom toho na Slovensko nelieta dostatok medzinárodných liniek v porovnaní s inými štátmi a je preto menej zaujímavé pre zahraničných turistov. „Ak by sme únik 3,7 milióna cestujúcich v porovnaní s Českom skúsili vyjadriť finančne a použili hodnoty dvanásť eur za cestujúceho, poplatok za parkovanie pri priemernej štvordňovej ceste deväť eur a útratu na letisku štyri eurá, došlo za minulý rok zo Slovenska k ,úniku‘ približne 118-tisíc eur len za jeden rok,“ tvrdí Kazda. Ministerstvo dopravy sa však bráni. „Každé letisko má svoju špecifickú situáciu a štát nie je vo všetkých majoritným akcionárom. Znamená to, že je to úloha aj pre samosprávy, ako podporiť a rozvíjať leteckú dopravu v regiónoch,“ upozorňuje hovorkyňa ministerstva dopravy Karolína Ducká.
Slováci sa rekordne zadlžujú
2. 10. 2018
Rok 2017 bol vo finančnom meradle výnimočným rokom. Napriek rastúcemu politickému napätiu to bol vhodný rok pre investorov a sporiteľov, keď na celom svete vrcholilo ekonomické oživenie a finančným trhom sa darilo, najmä tým akciovým. Výsledkom bol rast finančného majetku domácností v celosvetovom meradle o 7,7 percenta. Dlhy vo svete stúpli o šesť percent.
Opačný trend zaznamenali slovenské domácnosti, ktoré aj minulý rok pokračovali v rekordnom zadlžovaní. V regióne strednej a východnej Európy sa Slováci stali unikátom, keď ich dlhy prevyšujú úspory. Aj tieto závery priniesla 9. štúdia bohatstva národov Allianz Global Wealth Report 2018, ktorá skúmala finančný majetok a dlhy domácnosti v 53 krajinách sveta. "Bolo to výnimočne priaznivé obdobie, no časy, keď mimoriadne expanzívna menová politika zabezpečovala trvalý a stabilný rast na finančných trhoch, sú nadobro preč. Prvé nepriaznivé znaky sú už tu: rastúce úrokové miery, obchodné konflikty a aj čoraz populistickejšia politika spôsobujúca napätie a turbulencie. Prvý mesiac tohto roka už ukázal zlú predtuchu," konštatuje hlavný ekonóm poisťovne Michael Heise. Slabou stránkou slovenských domácností je aj naďalej vysoká úverová zadlženosť. Dopyt po úveroch už od roku 2010 stúpa u Slovákov výraznejšie, ako je priemer v regióne. Minulý rok ich dlhy stúpli o 10,3 percenta, každý Slovák tak v priemere dlžil 6792 eur, kým priemer regiónu je 4564 eur.
Slovenskí podnikatelia sú nespokojní s hospodárskou politikou
1. 10. 2018
Dôsledky nezodpovednej politiky údajne pociťujú podnikatelia dennodenne. Potrebu vyslať jednoznačný signál vláde aj politickej reprezentácii o zásadnej nespokojnosti s dlhoročne zlou hospodárskou politikou, nekvalitou politického rozhodovania, ako aj absenciou reálnej zodpovednosti za jeho dôsledky vyjadrili vo štvrtok na rokovaní v Bratislave členovia Generálnej rady Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS).
Ako uviedol prezident ZPS Ján Oravec, dôsledky nezodpovednej politiky pociťujú podnikatelia dennodenne v podobe záplavy právnych noriem, ktoré obmedzujú ich podnikateľskú slobodu a aktivity. Alena Sabelová, generálna riaditeľka sekcie riadenia investícií, a Kvetoslav Kmec, riaditeľ odboru strategického plánovania Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, informovali o príprave stratégie hospodárskej politiky vlády do roku 2030, na ktorej, ako zdôraznili, sa zúčastňuje množstvo odborníkov zo všetkých oblastí. V diskusii o aktuálnom návrhu Národného investičného plánu SR na roky 2018 - 2030 prezentovali podnikatelia vlastný pohľad na kľúčové problémy slovenskej ekonomiky, ktorými sú nekvalita verejného sektora a často likvidačná hospodárska politika vlády, pričom privítali snahu o presadenie dlhodobého uvažovania, ktorá v slovenskej hospodárskej politike meniacej sa aj niekoľkokrát ročne doteraz chýbala. Zúčastnení sa dohodli na pokračovaní vzájomného dialógu, podnikatelia svoj pozičný dokument predložia písomne a Sabelová prisľúbila prítomným, že vláda zapracuje maximum ich podnetov do svojich strategických dokumentov. Generálna rada ZPS prerokovala aj organizačné zabezpečenie snemu ZPS pripravovaného na 8. 11. 2018, v rámci ktorého zorganizuje konferenciu k 100. výročiu vzniku Československa na tému Baťa: geniálny podnikateľ a sociálny inovátor.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Zmena zákona o dizajnoch
28. 9. 2018
Novelou zákona o ochranných známkach sa s účinnosťou od 14. 1. 2019 mení i zákon o dizajnoch.
Dopĺňa sa ustanovenie, na základe ktorého úrad zastaví konanie o výmaze zapísaného dizajnu, ak už bol ten istý zapísaný dizajn vymazaný v inom konaní o jeho výmaze. Pri výmaze zapísaného dizajnu z registra platí, že k zápisu dizajnu do registra nedošlo.
Ďalšou právnou úpravou sa spresnilo, aký spor úrad zapisuje do registra. Úrad do registrov nezapisuje existenciu sporu, ktorý sa týka akéhokoľvek práva chráneného týmto zákonom, ale len spor o právo na dizajn. Neprípustným po novom bude podanie rozkladu aj v prípade, ak rozklad smeruje proti takému rozhodnutiu o zastavení konania o výmaze dizajnu, ktoré bolo vydané v dôsledku skutočnosti, že ten istý dizajn už bol predtým vymazaný.