Kontrolóri preveria aj Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA) ako rizikový subjekt
28. 7. 2023
Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) počas letných mesiacov preverí na základe analýz dotačné schémy na znižovanie dosahov energetickej krízy, projekty financovania výstavby nemocníc v Bratislave a Martine z Plánu obnovy a odolnosti SR. Kontrolóri preveria aj Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA) ako rizikový subjekt, ktorý má na starosti čerpanie eurofondov v pôdohospodárstve.
"Pozrieme sa aj na to, ako sa v rámci ústredných orgánov štátu využívajú takzvané dohodárske pracovné miesta na plnenie kľúčového poslania ministerstva alebo ústredného orgánu štátu. Riziká spojené s týmto procesom odkontrolujeme v rámci Slovenského pozemkového fondu, kontrolóri navštívia tiež Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR a zároveň najrizikovejšiu inštitúciu, kde evidujeme najvyšší podiel dohodárov na počet kmeňových zamestnancov, a tou je problematický rezort zdravotníctva," priblížil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
V PPA bude predmetom auditu preverenie funkčnosti vnútorného kontrolného systému a uplatňovanie protikorupčných nástrojov. Andrassy upozornil na stretnutí premiéra Ľudovíta Ódora aj na problém, ktorý ukázali predošlé kontrolné akcie NKÚ, zamerané na fungovanie vodárenských spoločností a ich postavenie v rámci systému kritickej infraštruktúry štátu. Napríklad Východoslovenská vodárenská spoločnosť zodpovedá za dodávku pitnej vody pre viac ako milión obyvateľov. Bolo v nej identifikované riziko, ktoré môže podľa NKÚ vyústiť do skrytej privatizácie kľúčovej strategickej verejnej korporácie...
B
(Zdroj: spravy.sk)
Kritická situácia na východe Slovenska
8. 7. 2020
Takmer 20-tisíc vozidiel, z toho 10 percent nákladných. Aj takéto kvantá áut zažíva na dennej báze cesta prvej triedy z Popradu na Starú Ľubovňu. Tento úctyhodný počet pritom nie je príznačný ani pre niektoré úseky najvyťaženejšej diaľnice D1 či rýchlostnej cesty R3 na Orave.
V tomto prípade však ide o zastaranú komunikáciu, ktorej parametre už nezodpovedajú súčasnej premávke. Aj preto si dala štátna Slovenská správa ciest vypracovať rozsiahlu štúdiu na 182 kilometrov ciest prvej triedy v Prešovskom a Košickom kraji.
Dovedna malo ísť o modernizáciu v hodnote 500 miliónov a o preložky ciest za 745 miliónov eur. Na úseky sa následne pozreli aj analytici z ministerstva financií.
Z 22 preskúmaných častí ciest prešlo sitom finančníkov rovných 10 v dĺžke 59 kilometrov. Predpokladaná hodnota opráv a prác je takmer 300 miliónov eur, ktoré majú prísť z eurofondov. Analytici však odporúčajú realizovať vybrané projekty do roku 2045.
Zmeny v zákone proti byrokracii by mali prísť o rok
6. 7. 2020
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii), by mal nadobudnúť účinnosť až takmer o rok.
Cieľom predloženej novely zákona je zrušenie povinnosti predkladania potvrdení a výpisov v listinnej podobe orgánom verejnej moci a odbremenenia občanov a podnikateľov od poskytovania údajov, ktoré dnes štát má k dispozícii. Všetky tieto údaje si budú môcť zamestnanci verejnej správy získavať sami zabezpečením ich sprístupnenia prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.
V navrhovanom zákone v jednotlivých novelizačných článkoch sa vypúšťajú povinnosti predkladať orgánom verejnej moci tieto nasledovné výpisy a potvrdenia:
• kópia rodného listu,
• kópia sobášneho listu,
• kópia úmrtného listu,
• potvrdenie o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania,
• potvrdenie o pobyte,
• potvrdenie o pridelení IČO,
• výpis z centrálneho registra hospodárskych zvierat,
• potvrdenie že hospodársky subjekt nie je v reštrukturalizácii, nie je v konkurze ani na neho nie vyhlásený konkurz a potvrdenie že hospodársky subjekt nie je v likvidácii.
Ekologická poľnohospodárska výroba
6. 7. 2020
Národnej rade SR bol predložený návrh zákona o ekologickej poľnohospodárskej výrobe, ktorý predložilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.
Základným cieľom navrhovaného zákona o ekologickej poľnohospodárskej výrobe je implementácia príslušných ustanovení nariadenia (EÚ) 2018/848. Ďalším cieľom je najmä zavedenie vstupného preverenia predpokladov pre ekologickú poľnohospodársku výrobu u žiadateľa, ktorý chce začať vykonávať ekologickú poľnohospodársku výrobu, ešte pred jeho povinným zaregistrovaním na kontrolnom ústave.
Návrh zákona ustanovuje orgány štátnej správy v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby, určuje príslušný orgán pre ekologickú poľnohospodársku výrobu v Slovenskej republike. Návrh zákona súčasne upravuje povinnosti prevádzkovateľov ekologickej poľnohospodárskej výroby, povinnosti inšpekčných organizácií ako aj označovanie produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby logom Európskej únie a grafickým znakom ekologickej poľnohospodárskej výroby uvedeným v prílohe návrhu zákona.
Návrh zákona bude mať negatívny a aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a bude mať negatívny aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nakoľko jeho prijatím dôjde jednak k uloženiu nevyhnutných povinností, ale aj k zníženiu administratívnej náročnosti pri predkladaní žiadostí o zaregistrovanie žiadateľa do registra prevádzkovateľov, ktorý vedie kontrolný ústav. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. 1. 2021.
Zverejňovanie zmlúv
3. 7. 2020
S cieľom zvýšiť transparentnosť pri uzatváraní zmlúv o poskytovaní služieb na účely zabezpečovania regulovanej činnosti v tepelnej energetike a vo vodnom hospodárstve sa navrhuje zadefinovanie takýchto zmlúv ako zmlúv povinne zverejňovaných v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám (§ 5a zákona č. 211/2000 Z. z.).
S ohľadom na výsledky zmienenej kontroly hospodárenia vodárenských spoločností sa navrhuje zaviesť aj povinnosť dodatočnej kontroly zmlúv už uzavretých (mimo procesu verejného obstarávania) a sankcie v podobe ich zániku zo zákona (ex lege), ak sa v konaní preukáže, že zmluva nezodpovedá podmienkam obvyklým v bežnom obchodnom styku.
Uvedené návrhy sa inšpirujú obdobným mechanizmom kontroly a schvaľovania zmlúv o poskytovaní služieb na účely regulovanej činnosti, ktorá sa uplatňuje už od roku 2012 v elektroenergetike a plynárenstve pri činnostiach majúcich prevažne infraštruktúrny charakter. Návrh zákona zodpovedá aj záväzku vlády SR vyjadrenom v programovom vyhlásení vlády SR na roky 2020 - 2024, podľa ktorého vláda zvýšením transparentnosti a zapojením verejnosti do tvorby trhových pravidiel a cenotvorby docieli vyššiu mieru spoločenskej zodpovednosti podnikov a zlepšenie konkurencie na trhoch s energiami.
Aplikácia predpisu do praxe neprinesie žiadnu komplikáciu v činnostiach regulovaných subjektov v tepelnej energetike a vo vodnom hospodárstve. Povinnosti kontroly a schválenia zmlúv sa regulované subjekty budú môcť vždy vyhnúť tým, že na obstaranie služieb využijú štandardné procesy verejného obstarávania.