Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)
Človek a hlúposť
Hlúposť sa nedá odstrániť peniazmi, vzdelaním alebo zákonom.
Najväčší hlupáci sú tí, ktorí splašene behajú dookola a pokúšajú sa urobiť správne veci bez toho, aby si zistili, ktoré veci sú správne.
Iba dve veci sú nekonečne veľké: vesmír a ľudská hlúposť. Avšak zatiaľ sa podarilo dokázať len to druhé.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Ako bojovať s klebetou
Čas, potrebný na to, aby ste späť získali povesť zničenú klebetou, je nepriamo úmerný k času, potrebnému na stratu povesti.
Veta, utrúsená v správnom čase pred správnym človekom je účinnejšia ako krabica semtexu.
Po tom, ako sa vám zdá, že všetky klebety o vás už boli vymyslené, sa objaví nová séria.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Parkinsonove zákony - V. večer
Úradníci sa zamestnávajú prácou navzájom bez toho, aby na to potrebovali okolie.
Kto rozkazuje iným, nepozná nemožné.
Ako stúpame po rebríčku hierarchie nahor, úmerne stúpa chaos.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Nevytesané pravdy - I. večer
Peklo, to sú ostatní ľudia.
Akonáhle s niečím začneme, ukáže sa, že čosi iné bolo treba urobiť predtým.
Na ťažké a zložité problémy sa vždy nájde jednoduchá, ľahko pochopiteľná ale nesprávne odpoveď.
(Murphyho zákony po poslednej novele)