Kontrolóri preveria aj Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA) ako rizikový subjekt
28. 7. 2023
Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) počas letných mesiacov preverí na základe analýz dotačné schémy na znižovanie dosahov energetickej krízy, projekty financovania výstavby nemocníc v Bratislave a Martine z Plánu obnovy a odolnosti SR. Kontrolóri preveria aj Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA) ako rizikový subjekt, ktorý má na starosti čerpanie eurofondov v pôdohospodárstve.
"Pozrieme sa aj na to, ako sa v rámci ústredných orgánov štátu využívajú takzvané dohodárske pracovné miesta na plnenie kľúčového poslania ministerstva alebo ústredného orgánu štátu. Riziká spojené s týmto procesom odkontrolujeme v rámci Slovenského pozemkového fondu, kontrolóri navštívia tiež Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR a zároveň najrizikovejšiu inštitúciu, kde evidujeme najvyšší podiel dohodárov na počet kmeňových zamestnancov, a tou je problematický rezort zdravotníctva," priblížil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
V PPA bude predmetom auditu preverenie funkčnosti vnútorného kontrolného systému a uplatňovanie protikorupčných nástrojov. Andrassy upozornil na stretnutí premiéra Ľudovíta Ódora aj na problém, ktorý ukázali predošlé kontrolné akcie NKÚ, zamerané na fungovanie vodárenských spoločností a ich postavenie v rámci systému kritickej infraštruktúry štátu. Napríklad Východoslovenská vodárenská spoločnosť zodpovedá za dodávku pitnej vody pre viac ako milión obyvateľov. Bolo v nej identifikované riziko, ktoré môže podľa NKÚ vyústiť do skrytej privatizácie kľúčovej strategickej verejnej korporácie...
B
(Zdroj: spravy.sk)
Slováci majú problémy s platením účtov
23. 6. 2010
Podľa prieskumu za posledných 12 mesiacov malo 22 % slovenských domácností minimálne raz problém zaplatiť pravidelné účty.
Vyplynulo to z výsledkov nového prieskumu Eurobarometer, podľa ktorého je to ôsme najvyššie číslo v rámci 27 člennej EÚ. Našim susedom Čechom patrí 16. pozícia a najväčšie problémy mali rodiny v Rumunsku (43 %). V Rakúsku, Dánsku či Luxembursku sa do obdobných ťažkostí dostalo len 7 % respondentov. Takmer tri štvrtiny Európanov sú presvedčení, že sa v ich krajinách zvýšila chudoba. Najväčší nárast chudoby prieskum poukazuje na krízou postihnuté Grécko, kde o náraste chudoby v krajine je presvedčených 85 % obyvateľov.
Obce a mestá sa boja finančného kolapsu
21. 6. 2010
Obce a mestá sa po nedávnych záplavách obávajú finančného kolapsu. Na zmiernenie týchto ničivých dopadov preto požadujú od štátu okamžité zálohové platby.
Hospodárska kríza spolu s dopadmi povodní spôsobili,že úbytok z príjmov samospráv bude vyšší než sa predpokladalo a preto niektorým obciam hrozí kolaps.Predstavitelia Združenia miest a obcí Slovenska(ZMOS)odhadli,že preddavkom zo štátnej pokladnice cez ministerstvo financií by mohli samosprávy získať približne 5 miliónov eur. Samosprávy tvrdia, že počas prvých piatich mesiacoch v tomto roku, prišli dôsledkom hospodárskej krízy pre výpadky na podielových daniach až o 185 miliónov eur.
Slovenské domácnosti vlani viac šetrili
17. 6. 2010
Zo správy o sociálnej situácii obyvateľstva za r.2009, ktorú zverejnil rezort práce vyplýva, že Slovenské domácnosti vlani šetrili viac ako v r. 2008.
Kým v roku 2008 každému občanovi po odpočítaní výdavkov zostalo mesačne len 27,7 eura, v minulom roku to bolo 41,9 eura. Pod tento fakt sa s veľkou pravdepodobnosťou podpísala hospodárska kríza. Čisté mesačné príjmy na jedného člena domácnosti vlani klesli v porovnaní s r. 2008 o 0,4 % na 350,26 eura. Po započítaní inflácie boli nižšie o 2 %. Čisté mesačné výdavky klesli o 5 % na 308,36 eura, reálne až o 6,5 %. Ešte v r. 2008 mesačné príjmy aj útraty rodín rástli.Slováci minulý rok najviac šetrili na oblečení a obuvi, nábytku, vybavení domu či bytu, a na rekreácii a kultúre.
Objednávky v slovenskom priemysle intenzívne rastú
16. 6. 2010
V slovenskom priemysle sa od apríla 2010, už šiesty mesiac po sebe, zvýšil dopyt po nových objednávkach.
Vyplýva to z aktuálnych údajov Štatistického úradu SR. V porovnaní s rovnakým obdobím roka 2009 sa zvýšil dopyt po objednávkach o 35,9%, keď zrýchlili tempo svojho rastu z marcových 31,9 %. Vo štvrtom mesiaci tak dosiahli celkovú hodnotu 2,78 miliardy eur.
Pod aprílový nárast sa podpísal najmä rast objednávok vo výrobe dopravných prostriedkov, spracovaní kovov a naopak záujem o výrobu odevov v apríli poklesol.