Kontrolóri preveria aj Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA) ako rizikový subjekt
28. 7. 2023
Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) počas letných mesiacov preverí na základe analýz dotačné schémy na znižovanie dosahov energetickej krízy, projekty financovania výstavby nemocníc v Bratislave a Martine z Plánu obnovy a odolnosti SR. Kontrolóri preveria aj Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA) ako rizikový subjekt, ktorý má na starosti čerpanie eurofondov v pôdohospodárstve.
"Pozrieme sa aj na to, ako sa v rámci ústredných orgánov štátu využívajú takzvané dohodárske pracovné miesta na plnenie kľúčového poslania ministerstva alebo ústredného orgánu štátu. Riziká spojené s týmto procesom odkontrolujeme v rámci Slovenského pozemkového fondu, kontrolóri navštívia tiež Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR a zároveň najrizikovejšiu inštitúciu, kde evidujeme najvyšší podiel dohodárov na počet kmeňových zamestnancov, a tou je problematický rezort zdravotníctva," priblížil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
V PPA bude predmetom auditu preverenie funkčnosti vnútorného kontrolného systému a uplatňovanie protikorupčných nástrojov. Andrassy upozornil na stretnutí premiéra Ľudovíta Ódora aj na problém, ktorý ukázali predošlé kontrolné akcie NKÚ, zamerané na fungovanie vodárenských spoločností a ich postavenie v rámci systému kritickej infraštruktúry štátu. Napríklad Východoslovenská vodárenská spoločnosť zodpovedá za dodávku pitnej vody pre viac ako milión obyvateľov. Bolo v nej identifikované riziko, ktoré môže podľa NKÚ vyústiť do skrytej privatizácie kľúčovej strategickej verejnej korporácie...
B
(Zdroj: spravy.sk)
Slováci začínajú investovať, prvým krokom sú dlhopisy
18. 6. 2018
Ak sa pozrieme na porovnanie OECD, Slováci výrazne zaostávajú v zhodnocovaní svojich peňazí a väčšinou ich uchovávajú v hotovosti či na bežnom účte. Ešte stále totiž u nás platí najmä pravidlo, že je lepší vrabec v hrsti ako holub na streche, a teda je lepšie mať fyzické peniaze v ruke ako možné úrokové zvýšenia, ktoré so sebou prinášajú aj riziká. Situácia sa však začína meniť, no a prvým krokom na ceste sú investície do dlhopisov. To, aká je situácia v investovaní do dlhopisov na Slovensku a aké možnosti prináša, bolo témou tohtoročnej konferencie Kapitálový trh.
Kým priemerný Američan má viac ako polovicu svojho finančného majetku v investíciách, na Slovensku je to iba 11 percent. Príčinou je podľa Senior Sales Managera Saxo bank Romana Koděru naša história. Tradícia súkromného sporenia, ktorá funguje v anglosaskom svete už niekoľko storočí, tu chýba. „U nás prichádza až teraz, vlastne prvá skupina investorov bola počas prvej vlny privatizácie, nemala však veľmi dobré skúsenosti s investovaním a iba teraz sa k slovu dostávajú noví investori,“ vysvetlil. Rastúci trend badať predovšetkým v posledných rokoch. Ľudia totiž majú vďaka dobrej ekonomickej situácii viac voľných peňazí a rozmýšľajú nad rôznymi alternatívami, kde by ich mohli uložiť. Ďalším dôvodom tejto zmeny sú aj historicky nízke úrokové sadzby na termínovaných vkladoch, čo vedie ľudí hľadať výnosnejšie oblasti.
Slovensko má kľúč, ako si uchrániť stámilióny z plynu
15. 6. 2018
Keď ruský energetický gigant Gazprom postaví plynovod Nord Stream 2, bude sa plyn z Ruska dovážať priamo do Nemecka. A obíde tak Ukrajinu a aj Slovensko. Doteraz hrozilo, že Slovensko v dôsledku toho príde o 400 miliónov eur ročne. Taká je v súčasnosti suma tarifných poplatkov, ktoré získavame za prepravu plynu z Ukrajiny na západ a reverzným tokom naspäť. Len vlani takto slovenskou sústavou pretieklo takmer 64 miliárd kubických metrov zemného plynu.
Dnes vyzerá všetko inak. Hoci sa Moskva kvôli politickým a obchodným sporom dlhodobo snaží „ukrajinskú cestu“ obísť, silní európski hráči sa čoraz viac ozývajú, aby sa táto trasa zachovala. „Nemecká aj ruská strana si uvedomujú, že sa nedá len tak vylúčiť tranzit cez Ukrajinu a následne Slovensko. Musia udržať ukrajinskú vetvu,“ povedal v rozhovore pre HN minister hospodárstva Peter Žiga. Slovenský prepravca plynu Eustream sa chce podľa informácií HN stať súčasťou konzorcia, v ktorom majú byť okrem nás aj talianski či nemeckí partneri. „Výberový proces, ktorý riadi vláda Ukrajiny, naďalej prebieha a sme jeho súčasťou,“ potvrdil hovorca.
Situácia s pracovnou silou je na Slovensku kritická, tvrdí Klub 500
13. 6. 2018
Zamestnávatelia na Slovensku v súčasnosti čelia situácii, keď nie je koho zamestnávať. Nedostatok pracovnej sily ohrozuje výrobu a budúci rast slovenskej ekonomiky. Tvrdia to predstavitelia Klubu 500, ktorí ako možné riešenia uvádzajú uľahčenie zamestnávania cudzincov či zefektívnenie štátnej a verejnej správy.
Odmietnuť zákazky z dôvodu nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily bol nútený každý člen Klubu 500. Viacerí z nich museli v minulosti presunúť časť zákaziek do svojich zahraničných spoločností. Slovenská ekonomika tak podľa nich prichádza o peniaze, pričom táto situácia sa stále zhoršuje. Ako efektívne riešenie uvádzajú zamestnávanie kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia. "Sme radi, že vláda SR má záujem situáciu s nedostatkom pracovnej sily riešiť a uľahčiť zamestnávanie zamestnancov tretích krajín," zdôraznil výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Z témy zamestnávania cudzincov sa však podľa neho stáva populistická téma niektorých politikov, ktorí so zamestnávaním nemajú skúsenosti. "Bolo by vhodnejšie, aby si namiesto populistických vyjadrení skôr problematiku dôsledne naštudovali," podotkol Gregor. Ako dodal, ďalším riešením situácie na trhu práce by mohlo byť zefektívnenie štátnej a verejnej správy. "Ak by štát zefektívnil fungovanie štátnej a verejnej správy, mohlo by sa tak uvoľniť až 120.000 zo 420.000 zamestnancov. Sme pripravení týchto ľudí na vlastné náklady preškoľovať," uzavrel Gregor.
(Zdroj: ekonomika Slovensko)
Firmy, na ktorých stojí Slovensko
11. 6. 2018
Často píšeme o naberaní stoviek až tisícok ľudí. Rovnako o príchode veľkých firiem, investíciách za milióny. Určite ide o dôležité témy a impulzy pre Slovensko, regióny, individuálne osudy ľudí. Avšak reálny, trhový súboj sa vo väčšine prípadov odohráva niekde inde. Medzi malými a strednými podnikateľmi, ktorí síce nemajú masívnu mediálnu pozornosť, pritom oni sú v konečnom dôsledku tými „veľkými“.
Pred časom vyšla analýza Inštitútu finančnej politiky, podľa ktorej malé a stredné podniky zamestnávajú na Slovensku dve tretiny ľudí. Pre ich veľkosť a produktivitu sú však výrazne zraniteľnejšie ako veľkí hráči. Je to prirodzené. Nemôžu si dovoliť rýchlo investovať. Zmeny v ich prípade, ak chcú naďalej zamestnávať ľudí a dávať im čo najlepšie výplaty, musia byť postupné. Aby na ne mali zdroje. Musia si pre prípad budúcich kríz vytvárať rezervy, aby ich odkázali zvládnuť. A často preto nedokážu mzdami tak konkurovať ako väčší, robustnejší zamestnávatelia. V aktuálnej situácii na trhu práce sú tak práve oni tými, ktorí to majú najťažšie. Na zamestnávanie cudzincov nemajú dostatočný aparát (prijať cudzinca totiž znamená vytvoriť mu celé podhubie v jeho rodnom jazyku, zaučiť ho, vychovať). Na „povysávanie“ trhu, teda preplatenie ľudí, zas dostatočné zdroje. Komplikovaná situácia, s ktorou sa ich väčší konkurenti vyrovnávať nemusia. Musia hľadať kreatívne možnosti, ako ľudí motivovať a následne udržať.