Hovorí sudca obžalovanému: „Zdá sa, že máte ďaleko vyššiu inteligenciu, ako býva u mužov z vášho prostredia obvyklé.“ „Nebyť pod prísahou, tak by som vám vrátil váš kompliment,“ ospravedlňuje sa obžalovaný.

Do očnej optiky vošiel zákazník. „Potrebujete okuliare s deviatimi dioptriami,“ povie optik. „Ako viete, že som krátkozraký?“ „Vošli ste cez výklad, nie cez dvere!“

Sudca sa celý červený v tvári vráti po dlhom obede do pojednávacej siene a nechá predviesť ďalšieho obžalovaného. Je ním muž, ktorý šoféroval opitý. Na otázku, či sa cíti vinný, odpovedá: „Nie, pán sudca. Ja som bol vtedy taký triezvy ako vy teraz.“ „Vinný v plnom rozsahu žaloby!“ vyriekne sudca.

Človek ešte nevynašiel nič, čo by sa skôr či neskôr nepokazilo.

Ak sa dnes už nedá spoľahnúť na veci, ako sa potom spoliehať na ľudí?!

Občas treba veciam trochu pomôcť a postrčiť ich, aby sa kazili rýchlejšie.

Žena sa bojí o svoju budúcnosť len dovtedy, kým sa nevydá.

Budúci čas od slova ženiť sa je rozviesť sa.

Ak sa veci nepokazili samy a ak sa dokonca nepokazili ani vaším pričinením, nič to. Vždy sa nájde niekto, kto im s tým pomôže.

Stavbári svojim zákazníkom môžu odporučiť, aby si pod krivé múry domov vysadili popínavé rastliny, chyby lekárov však končia v hrobe.

V živote každej organizácie príde okamih, kedy už sama voči sebe nevie existovať.

Kto ukradne nápad od jedného človeka je plagiátor, kto od viacerých, je výskumník.