Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Ľudský strach z vecí rastie úmerne s ich neobvyklosťou.

Nič nie je väčšie a silnejšie ako strach.

Kým sa dvaja bijú, tretí si privlastňuje plody ich práce.

Bohužiaľ, ani to, že urobíte ostatných nešťastnými, nezaručí šťastie pre vás.

Človek sa narodí nahý, mokrý a hladný. A potom sa veci začnú zhoršovať.

Býky nevyhrávajú. Aj býčie zápasy vyhrávajú ľudia. Ľudia nevyhrávajú ľudské spory. Tie vyhrávajú právnici.

Ak sa veci nezmenia, prehráte. Ak sa veci zmenia, nachytajú vás nepripraveného.

Veci idú najlepšie vtedy, keď je to najmenej potrebné.

Ak má prísť niečo dobré, tak toho bude málo.