Príroda sa bojí ľudstva a pokúša sa brániť všetkými prostriedkami.

Nikdy sa nedovolávaj lepšej stránky človeka - možno že žiadnu nemá.

Civilizácia vznikla vtedy, keď človek prvý raz hodil do protivníka namiesto kameňa zlé slovo.

Pomocou logiky sa nedá zistiť rozdiel medzi možným a nemožným.

Ľahko pochopiteľný a dobre fungujúci omyl je užitočnejší, ako zložitá a nepochopiteľná pravda.

Odkladanie zvyšuje dôležitosť a sebadôveru toho, kto má prácu vykonať.

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!